nedeľa 17. novembra 2013

Svätokrádež.

Neviem presne popísať, čo mám za náladu, ale zložito by sa dala nazvať Tá, ktorá má chuť opísať skvelý deň, pretože nad tým rozmýšľa a vie, že to zabudne. A nechce.
Zobudiť sa o pol siedmej na tóny niečoho spavého a melodramatického. Alebo to príde až neskôr. Nie, nie, ráno by nebolo ránom bez typicky negativistického začiatku All Signs Point To Lauderdale od A Day To Remember:

I hate this town
it’s so washed up
and all my friends don’t give a fuck.
Don’t tell me that it’s just bad luck,
when will I find where I fit in.


Potom ešte pol hodinu ležať v posteli a tešiť sa z toho, že ten budík nevypnem a to by som mala...
Namiesto raňajok mať veľkú šálku teplého mlieka s kávou, čo neviem, ako presne nazvať, možno latte caffe alebo možno aj nie. Prechádzať sa po byte v ružových chlpatých ponožkách od starej mamy, lebo studené nohy sú diablovo prekliatie, a počúvať teraz pre zmenu sex. Teda s veľkým S.
Po "raňajkách" sa obliecť do nohavíc, ktoré sú na kolenách príliš široké, pri členkoch priúzke a pri bruchu stiahnuté gumkami. To všetko zakryť najväčším svetrom zo skrine a nonšalante si cez to prehodiť bezdomoveckú bundu, ktorá mi bude do skonania veľká. Vonku je zima. 
S nijakými úmyslami sa prechádzať po meste a pozerať ľuďom do očí, aj keď sa im to nepáči. Usmievať sa len tak pre seba a predstierať, že som niečo viac, ako na čo vyzerám.
Sadnúť si pri rieke na zem a čítať konečne dobrú knihu, ktorá sa predo mnou momentálne schováva vo vzduchoprázdne.
A keď ma to prestane baviť, postaviť sa a ísť na hojdačky za mestom, rozmýšľať, v ktorom paneláku býva a či ma vidí a či by som chcela, aby to tak bolo, a ako to vlastne je. Nakoniec to vzdať a napísať niečo príliš trpké na svoju osobu do zošita, ktorý vôbec nie je taký, aký by som si predstavovala. Alebo žeby moje myšlienky naozaj boli len 444 EKO od notesu Slavošovce?
A ďalej by sa dialo už znova len to, čo by sa mi zachcelo. Pozrela by som si Alicu a hľadala tajné vzťahy. Prečítala by som diablovu Alicu a zúfala, prečo nie som podobne geniálna. 
A do nemoty počúvala pesníčky.

Ešte video na zamyslenie a pesníčka na... no, dajme tomu na počúvanie, zatiaľ. 
Yeah Yeah Yeahs - Sacrilege
Váš ideál dňa?

7 komentárov:

  1. Jednoduše se dá takový den nazvat svobodou, protože se prostě děje jen to, co chceme, jsme v něm jen my sami a nikdo nám nic nediriguje a můžem se vlastně ostatním bez trestu vysmát. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. takú náladu mávam často! a v poslednej dobe tiež rada pozerám ľuďom priamo do očí, baví ma to. ideál dňa - dlho spať, zobudiť sa na vôňu dobrého jedla, palacinky alebo čo, celý deň preleňošiť a pozerať seriály a večer sa ísť opiť so sladkého vína a stretnúť nových ľudí. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja sa tiez zvyknem obcas divat ludom do oci a tak priamo sa na nich usmejem, celkom ma bavia tie ich reakcie potom. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Predstava tvojho dokonaleho dna sa dost podoba tomu mojmu.
    Alebo presediet cely den v zabudnutej kaviarni, pit kavu, citat knihu a byt tam s nejakou moc milou osobou, pri ktorej by ticho bolo tak prirodzene ako rozhovor. Bodka.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to tiež neznie zle, ale na to by mi trebalo teleport.

      Odstrániť
  5. Pekný príspevok aj blog. Pozývam Ťa do mojej GIVEAWAY: TU

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť