sobota, 26. apríla 2014

Kapusta a cherry paradajky

A tak si žijem, väčšinou som z nevysvetliteľných príčin šťastná, inokedy nie. Občas hrám na klavíri, občas na gitare, občas sa učím spievať, občas animátorčím a občas si čítam anglické a talianske slovíčka. Tancujem si po schodoch, prechádzam sa po večeroch a mám pokušenie cvičiť pilates. Zaľúbila som sa do čítania kníh pred spaním a rada píšem niečo zvláštne, čo sa nedá nazvať poéziou, ale mne sa to páči. Nie presne to, čo vytvorím ale to, že som „niečo“ mala vnútri seba a zrazu je to von a ja mám priestor na ďalšie myšlienky.  

Okrem toho ma mrzí, že nie som poctivý študent. Chvíľami by sa mi páčilo mať samé jednotky, byť tým zodpovedným a zaujímať sa o nezaujímavé veci, ktoré nás tam učia...ale

môj život je krajší ako bol pred rokom, pol rokom, pár mesiacmi. Robím veci, ktoré ma bavia(konečne) a naplňujú(druhá až štvrtá veta) a častejšie sa rozprávam s ľuďmi, ktorých ľúbim a viac ich počúvam.

Ľúbení ľudia:
osoba, ktorá nie je panovačná  (J/E)
          , ktorej posteľ je veľmi pohodlná  (A)
          , ktorá má vždy veľa čokolády (Z)
          , ktorá ma rozosmieva, keď som smutná (J)
          , na ktorú žmurkám (V)
          , s ktorou sa nikdy nehádame (M)
          , ktorá tvorí zo (Z) nezvládnuteľnú dvojicu (B)
          , ktorej palacinky sú najlepšie (T)
          , s ktorou sa rozprávam málo, ale mám ju rada a asi viac než ona mňa :D (M)
          , ktorá je pozitívna a talentovaná (B)
               
A je mi dobre.  Možno to nie je najsprávnejší postoj, ale nemôžem zato. Každý sa zaujíma o niečo iné a ja nepatrím medzi tých úžasných študentov riešiacich olympiády z každého predmetu.

Ale snažím sa snažiť, pretože preto.

(Chcem vedieť hrať na gitare ako on. A jeho tiež ľúbim, aj keď nie tak veľmi)

Prosím, prosím povedzte, že tiež nie ste dokonalým študentom a občas sa nenaučíte na fyziku. 





Sľubujem, že sa polepším a budem pridávať fotky, ktoré sama odfotím. A zatiaľ obrázky, ktoré sa mi(z ďalších neznámych príčin) páčili.

Vava.

štvrtok, 17. apríla 2014

Nepoprosím, pomôžte mi.

Medzi zubami mám zvyšky kakaového koláča. Pravidelne ich zapíjam mliečnou kávou a myslím na to, že čoskoro budem mať sklovinu žltú ako poriadna poctivá šťanka. Bojím sa toho.
Chcela by som si kúpiť overal, dlhú sukňu a dokonalé nohavice z lindexu (a potom ich rozhrýsť tými zubami).
Celkom dlho som nič nepísala, nejak nebol čas. Aj toto je len taká odnož, keďže ma desia celé ako je 50 a tak. A navyše by som chcela len tak oznámiť, že hocikto, kto pozná nejaký zvláštny druh umenia, hudby, hocičoho výstavy či vystúpenia schopného, budem ho ľúbiť, skoro ako tie nohavice, ak mi o tom dá vedieť. Organizujem akciu, ktorá s tým súvisí a možno preto, že zatiaľ moc neorganizujem, mám potrebu o tom aspoň hovoriť a žiadať o pomoc, nech si stále  uvedomujem, že tá vec existuje (hádam bude).
Aj by som vám povedala niečo zaujímavé, ale nič nemám. Nič konkrétne a vám prospešné. Ale napriek tomu... Som rada, že sú prázdniny, chcela by som isť niekam preč, na Island, do Dánska. A už posledná vec v tomto "júzles" príspevku, ak ste z okolia Žiliny, v jednom blízkom meste na severe sa budúci víkend uskutoční jedna street art akcia, na ktorú sa už naozaj teším. A keďže som Vavu ešte nepresvedčila, aby šla so mnou, pokojne sa pridajte.

http://www.youtube.com/watch?v=SbyAZQ45uww
také sexy video nemajú, ani novodobé speváčky
(ak nejde, tak si tú pesničku predstavte, mobil je mrcha)

štvrtok, 10. apríla 2014

Mala by som...

...písať laboratórnu prácu z fyziky na tému pružinový oscilátor, naučiť sa dejepis, pridať tu(konečne) niečo zmysluplné alebo aspoň poloplné, prestať strácať mobil a následne ho nachádzať vedľa mňa na posteli, nejesť tak veľa sladkostí a asi sa aj menej sťažovať (:D).

A možno

Ak by sme boli báseň
ja prvý verš a ty druhý
nerýmovali by sme sa.
Rýmy, zhody, kompromisy sú pre nás príliš zložité.
Boli by sme báseň bez pointy.
Plná myšlienok a názorov
a dramatických prestávok, počas ktorých by sme sa bozkávali.
V strede viet by sa stretávali prebytočné čiarky,
zapíjali by samotu, chlapov a osud.
A výkričníky by sme zrušili.
Nehodia sa do nášho sveta.
Kúpili by sme si v martinuse knihu o behaní.
Prozaickú poetickú umeleckú...
aspoň na obálke.
Podobne ako my.
A možno by sme len čakali
v hrubej zbierke na polici v knižnici.
Čakali na prečítanie v tmavej kaviarni na rohu
a zaspávanie pri nočnej lampe.
Zmysluplné myšlienky ma však obchádzajú a ja neviem, ako ich prilákať do útrob mojej hlavy. A tak vám tu dám len ďalší výplod, za ktorý sa o pár rokov a možno dní, už nebudem priznávať.  

Vava

sobota, 5. apríla 2014

Dajme si koláč


Roztopašná chôdza popri skrinkách
stretneme sa pri orieškových milkách
z lidlu
vravíš, že tam majú lacnú zmrzlinu.
Roztopašné kroky popri skrinkách
usmejem sa na teba pri nesolených chrumkách.
A ak budeš chcieť, tak budem tvoja
roztopašná slečna
a ak budem chcieť tak budeš môj.

Veď láska nie je večná.
Aspoň naša nie.
Lebo sa smeješ príliš zvláštne
a ja zmýšľam trochu
roztopašne.