utorok, 31. decembra 2013

O krokodíloch.

Chcela som niečo také streliť.... mimo. Ale... asi tie sviatky na niečo sú.
(Na to, aby nekreatívny ľudia/tradicionalisti, mali o čom písať, čo fotiť, čo rozoberať.)
Neuznávam Silvester, zrušila by som ho, keby to bolo v mojej moci. Nie je a opilci kričia hurá. Napriek tomu toto divné čosi využijem, nech niekomu niečo zaprajem. Rada ľuďom prajem.
-dobré huňaté veci voňajúce po levanduli (nech si pod tým predstavíte hocičo)
-superschopnosti, lebo ako rasa bez hrdinov vykapeme
-jedny pohodlné tenisky, lebo... proste tak
-objaviť svoj "prvý (megasuperštasneúžasný) január" aspoň tri a pol krát do roka
-nebrániť sa tomu, že raz za čas sa treba striasť (čímkoľvek), rozprúdi to krv v tele
a už ma nič nenapadá, lebo z tej moje velikánskej originality bolieva hlava a na to dnes budem mať iné tekutiny (A).
lebo som realista, prajný realista
A ešte nejaké hudobné odporúčania na tento a iné dlhé večery. Lebo dlho žiadne neboli.
Yeah Yeah Yeahs - Zero (celkovo ich odporúčam počúvať Y control a iné sú v mojom srdci a to je tam občas dosť chladno)
Best Coast - Our Deal (kuk klip, fakt)
Los Campesions - You! Me! Dancing! (zdĺhavý začiatok, ale pak..)
Wilkinson - Afterglow (trochu iná šálka pomarančového džúsu)
povinne! alt-J - Breezeblocks
Múdra veta nakoniec, ktorú som už dala hádam všade:
Crocodiles are easy, they try to kill and eat you. People are harder. Sometimes they pretend to be your friend first.

Tak zajtra, lebo žiadne melodrámy sa neudejú a nikto nebude iným človekom, akým je dnes. Jedine ja budem všade písať zlý dátum....

štvrtok, 26. decembra 2013

Limetka


Učila som ho tancovať salsu v strede opustenej cesty a lacné bagety sme nechali oddychovať na zemi. Nevedela som, či ich ešte budeme jesť, ale mala som chuť na niečo lepšie. Tancovať s ním a tváriť sa, že je to salsa, aj keď sme len vyhadzovali nohami a nahlas sa smiali pod záťažou príliš farebného a sladkého nápoja....Rukami som ťa dávala preč a ty si sa posúval bližšie. Nechcela som vyzerať dostupne aj keď si voňal ako gaštanové pyré a tvoje ruky boli teplé.
Ale on bol bytosť iná, cítila som jeho étericky zelené myšlienky a mala chuť objať ho, pretože je môj priateľ a ja ho ľúbim. Uvideli sme dve svetlá, zdvihli už vychladnuté bagety a boli vďačný mikrotenovému sáčku, že sa neroztrhol a môžu putovať nepoškodené do našich hladných žalúdkov. Čierny, možno limetkový alebo citrónovo žltý, nissan preletel popri nás a rozvial mi sukňu. Cítila som studený dotyk na svojich nohách a s plnými ústami sa pritúlila bližšie k jeho ruke. Pozrel sa na mňa, vedela som to a bolo to fajn. Nemohla som tušiť, ako dlho budeme priatelia a či to berieme rovnako ľahko, ale teraz som to tak cítila a bol tu.
Ľúbila som ho ako marshmallow a on mňa ako orieškové latté.

Mám chuť písať o limetkách a bordovej deke na posteli. A zisťujem, že nech robím hocičo, dostanem sa k tebe. Dôvod? Netuším. Možno som odsúdená naveky spomínať na to, čo sme nemali a písať o tom, čo nezažijeme.
                                                                      (Eli fotí ;) )
Na nechtoch mám fialovočervený lak, lebo sa mi hodil k Vianociam. Mala som oblečenú čiernu sukňu a cítila sa cool.
http://www.youtube.com/watch?v=dyl3HS1xHlo

pondelok, 23. decembra 2013

streda, 18. decembra 2013

Kúzelný zvárač, hokejista a morská panna.

Dnes sme mali v škole akciu pre škôlkarov a akosi... neviem. Deti smrdia takým tým zvláštnym púdrovým puchom, viete o čom hovorím, nie? Tak toho som sa asi nadýchala až príliš. Tak či...(a druhé tak som nedala), mám zrejme kvôli tomu podivuhodne slniečkoidnú náladu. A možno je to tiež tým, že znova viem, ako je to zaspávať s knihou v ruke. Setsakramentsky dobré.

pondelok, 16. decembra 2013

Trošku vianočnej inšpirácie

Neviem, či zvyknete písať vianočné pozdravy, ale ak nie, myslím, že je najvyšší čas začať. Je to dobrý spôsob ako spraviť nudný darček viac osobnejším a ja ich využívam ako malú drobnosť pre ľudí, ktorých síce mám rada, ale navzájom si darčeky nekupujeme. 
Ak ale nie ste umelecky zdatný alebo sa vám len nechce kresliť, kúpte si v papiernictve tieto „polohotové nalepovacie pohľadnice“. Ja som ich kúpila v Lidli a stáli okolo dvoch eur. Ľahko z nich vytvoríte niečo pekné a nezaberie vám to ani veľa času. 
Odfotila som vám, ako vyzerá balíček pohľadníc s nálepkami a pár mojich ešte nenalepených výtvorov. 



sobota, 14. decembra 2013

Im a very shy person

Niekedy si ani neuvedomím, ako veľmi to všetko ovplyvňuje. Síce mi nevadí rozprávať sa s cudzími ľuďmi, ale len ak je to na úrovni témy o počasí alebo škole. Alebo ak rozprávajú o sebe a ja môžem byť ticho a prikyvovať. Čo ma, ale naozaj hnevá je, že som hanblivá dokonca aj pred ľuďmi, ktorý ma poznajú a ktorých poznám ja. Nedokážem si pred nimi len tak spievať a ak už ma aj presvedčia a ja sa k ním pridám, cítim sa neskutočne trápne. Minulý rok alebo cez prázdniny mi to nevadilo. Ale so začiatkom školy sa cítim uzavreto. Neviem, prečo to prišlo a ani som to nechcela. Začínam mať problém s tým, keď sa ma niekto spýta, čo som robila aebo ako sa mám. Odpovedám otrepanými odpoveďami, ako nič a dobre. Chcem im povedať, čo úžasné sa mi stalo alebo ako presne sa cítim, no akoby som v sebe mala nejaký blok, našepkávajúci mi, aby som bola ticho a radšej sa len usmiala.
A ja ho poslúchnem.
Ako vtedy, keď sa ma spýtal, či nejdem tancovať. Pozrela som sa na ostatných a chcela som ísť. Tiež sa len tak hýbať do hudby s niekým. Ale radšej som povedala, že tancovať neviem. Klamala som a on povedal, že to nie je ťažké a zvládnem to. Povedal mi, kde si mám položiť ruky a aj keď som to vedela, nechala som ho rozprávať. Vysvetlil mi kroky a začali sme.
„A skús sa nedívať na nohy,“ zasmial sa.
„A kam sa mám dívať?“
„Na mňa,“ a tak som sa dívala na neho. Kým sa aj on nepozrel na mňa a ja si zvolila bezpečnejšiu cestu a hľadala niečo neviditeľné na jeho ramene.
Nechcem byť tichá, ani hanblivá. Ale som a nebudem sa tváriť, že byť free a wild je moja pravá tvár.








utorok, 10. decembra 2013

Adamove jablká.

Som sama doma, jem perníky, počúvam blink, farbím roh pre jednorožca a naozaj ale naozaj sa mi nechce robiť nič. Okrem písania vecí, ktoré nikdy nedokončím. 
Ale zas... nikdy neviem (nečakane, vynímajúc matiku) a som šťastný človek, lebo mám fest lásku k malý písmenám na začiatkoch viet a k bodkám... Teda, to povedala Vava. Ona je občas sprostá, lebo je to lepšie ako byť blbá. Súhlasím.

sobota, 7. decembra 2013

Pijem čaj a vonku sneží


 
Pod vodou sa zdá všetko iné. Okolitý svet sa zmení na málo rozoznateľné machule a hlasy nadobudnú iný, tmavší tón. Stanete sa niečím ľahkým a nepodstatným pre svet. Vaše vlasy si voľne plávajú povedľa vás a v tom momente sú krajšie, než hocikedy predtým. Čo je však najpodstatnejšie, keď ste pod vodou vašim jediným problémom je vzduch. Je to jediná spojitosť medzi vami a svetom. Všetko ostatné vylietava hore ako bublinky. Pekne jedna za druhou, až kým nepuknú niekde v neznáme, nad hladinou. Započúvala som sa do šumivého zvuku a otvorila oči. V tom momente ma netrápilo, že ma budú po vynorení páliť. Ľavú ruku vystrela dopredu a sledovala ako sa vlní v rytme vĺn. Pod vodou je všetko tak krásne. Iné. Niekto ma chytil za rameno a ja som sa ocitla znovu v realite. Prstami som si prešla po očiach....
Mala som dnes chuť napísať príspevok, ale moja hlava akoby sa zmenila na prázdnu dieru a neprichádzal žiaden nápad. A tak vám len poprajem pekné vianoce. Dúfam, že si ich nenecháte pokaziť nevkusnými ozdobami, stresmi z darčekov a nepríjemnými ľuďmi. Pite horúcu čokoládu, kávu, čaj alebo niečo, čo vám chutí, zabaľte sa do hrubej deky a pozerajte s priateľmi filmy. Noste čapice, šály, rukavice a odfukujte si z nosa snehové vločky.
(A nezabudnite, že je ten pravý čas vytiahnuť korčule!)    

štvrtok, 5. decembra 2013

A možno nebo neexistuje.





Tak desivo na mňa zíza
To prázdno
Beloba a priestor
Ktoré nie sú chybou.
Chybou som ja
A moja nerozhodnosť
Či ich chcem zaplniť
Alebo s nimi splynúť.






Možno by sa patrilo niečo k sviatkom. Možno by sa tiež patrilo pomáhať deťom v Afrike a, úprimne, kto to robí? Alebo možno proste len nemám náladu na santaklausa a sračky podobne červeného charakteru.

,,Si v poriadku?“
,,Nie, zažívam najhoršie obdobie môjho života. Počasie je na prd, spoločnosť ešte horšia.“
,,Amen.“
(Naomi, Emily, skins)