Limetka

Učila som ho tancovať salsu v strede opustenej cesty a lacné bagety sme nechali oddychovať na zemi. Nevedela som, či ich ešte budeme jesť, ale mala som chuť na niečo lepšie. Tancovať s ním a tváriť sa, že je to salsa, aj keď sme len vyhadzovali nohami a nahlas sa smiali pod záťažou príliš farebného a sladkého nápoja....Rukami som ťa dávala preč a ty si sa posúval bližšie. Nechcela som vyzerať dostupne aj keď si voňal ako gaštanové pyré a tvoje ruky boli teplé.
Ale on bol bytosť iná, cítila som jeho étericky zelené myšlienky a mala chuť objať ho, pretože je môj priateľ a ja ho ľúbim. Uvideli sme dve svetlá, zdvihli už vychladnuté bagety a boli vďačný mikrotenovému sáčku, že sa neroztrhol a môžu putovať nepoškodené do našich hladných žalúdkov. Čierny, možno limetkový alebo citrónovo žltý, nissan preletel popri nás a rozvial mi sukňu. Cítila som studený dotyk na svojich nohách a s plnými ústami sa pritúlila bližšie k jeho ruke. Pozrel sa na mňa, vedela som to a bolo to fajn. Nemohla som tušiť, ako dlho budeme priatelia a či to berieme rovnako ľahko, ale teraz som to tak cítila a bol tu.
Ľúbila som ho ako marshmallow a on mňa ako orieškové latté.

Mám chuť písať o limetkách a bordovej deke na posteli. A zisťujem, že nech robím hocičo, dostanem sa k tebe. Dôvod? Netuším. Možno som odsúdená naveky spomínať na to, čo sme nemali a písať o tom, čo nezažijeme.

                                                                      (Eli fotí ;) )

Na nechtoch mám fialovočervený lak, lebo sa mi hodil k Vianociam. Mala som oblečenú čiernu sukňu a cítila sa cool.

http://www.youtube.com/watch?v=dyl3HS1xHlo