štvrtok 19. marca 2015

Veľa slov/Veľa myšlienok





Akosi som sa rozpísala o panelákoch. O ľuďoch v bytoch a bytoch v ľuďoch. 

Byt 35 A
...žili spolu s realistickou pani Oliverovou, ktorá bola dobrou manželkou a mamou, ale pre opis ich rodiny nie je veľmi dôležitá. Stačí povedať, že otázky svojej dcéry ignorovala a nápady manžela tiež. Ale vrátim sa späť. Peťa mala na svoj vek pomerne veľkú hlava a to nielen z vonkajšieho hľadiska. Mala v nej toľko myšlienok, až ju niekedy premohol strach a ona si predstavovala, ako jej hlava pukne v krásnej rovnej úsečke, kde bod A je jej pravé ucho, bod B ľavé ucho a všetky myšlienky a nápady vyletia vonku. Keď si to predstavila, veľmi sa zahanbila nad tým, ako škaredo rozmýšľa nad niektorými svojimi susedmi, hlavne nad pani Kolarovou, ktorá ju pravidelne nútila nosiť jej tašky na najvyššie poschodie. Samozrejme, ak by sa nebála, že jej hlava pukne a ona sa to dozvie, nevadilo by jej zmýšľať ešte horšie, takže môžeme povedať, že vďaka svojej hlúpej detskej predstavivosti bola ako tak slušná a milá....



Byt 38 A a 38 B
...na piatom poschodí býva blonďavé žieňa. Nosí šaty a sukne po kolená, papierové tašky zo zeleninou a vyzerá na dvadsať, aj keď má o päť rokov viac. Žije sama rovnako ako chlapík oproti nej. Je to chlapík, pretože nosí oblek bez saka, motýlika a kravaty, rád večer behá a nosieva papierové tašky s čerstvým pečivom. Nasťahovali sa pred piatimi rokmi. Ona v pondelok a on v piatok. Stretli sa dvakrát a doteraz nevedia, že sú susedia...

Byt 35 A
...dvojizbový byt s lukratívnou lokalitou blízko parkoviska nákupného centra orientovaný na juh s panoramatickým výhľadom na garáže. Možno ak by v inzeráte stála pravda a nie preklišované klamstvo, nikto by sa nenasťahoval. Našťastie aj ľudské klamstvá sa vedia zaobaliť do strieborného celofánu a spojiť dvoch už spojených ľudí. Manželia Vrabcovci, nechovajúc žiadneho vtáčika len morské prasiatko, sa nasťahovali dovnútra deň po svadbe. S kruhami pod očami a dosť silnou bolesťou hlavy spôsobenou šampanským ťahali škatule hore schodmi... 



Keď sa na to tak dívam, zisťujem, že som sa rozpísala akosi viac, ako som chcela. 
Ukončím to tým, že sa s vami podelím o túto stránku, na ktorú som dnes náhodou klikla a náhodou tam pobudla ešte takú hodinku.

sobota 7. marca 2015

Belasoružová

Ak by som bola farba, chcela by som byť belasoružová. Belasoružový moment, keď vstanete ráno skoro, príliš skoro, vonku je zima a obloha, ktorá je blízko pri vás sa sfarbuje do pekného ranného pocitu ešte nezobudených.
Nemám rada vstávanie ale mám rada rána. 

Mám zápisník, ktorý občas nájdem.
22. februára som si zapísala: Niektorí ľudia v nás ostanú aj dlho po tom, čo odídu. Iní v nás nie sú, ani keď tu sú.
18. december 2014: Je ťažké rozmýšľať nahlas.
18. december 2014: Neviem kresliť ústa.
16. november 2014: Bolo by super fotiť očami.
9. júl 2014: Mali by sme počúvať vážnu hudbu. Takú peknú od Mozarta a Haydna a nebrať všetko tak vážne. 

2. marec 2015: Belasoružová nie je farba. Je to okamih. Zvláštny moment, keď je všetko tak, ako má byť, len o niečo krajšie.

Vava
(Všetky obrázky sú odtiaľto)