O morskom šaláte, lesných jahodách a pukancoch

Keď dopozeráte nejaký seriál, nastane taký pocit prázdnoty. Možno to znie až príliš dramaticky na to, ako nepodstatné to je, ale momentálne ma táto prázdna divácka diera zožiera. A preto, že som spasiteľ sveta a veľký filmový odborník odkedy som si založila účet na csfd, rozhodli sme sa s Vavou oboznámiť vás s našimi obľúbenými rozprávkami.

Moja absolútne najobľúbenejšia rozprávka, ktorú už asi nič neprekoná, vzhľadom na to, aké hlúposti teraz točia. Na pohľad neobyčajne milé, na posluch ešte lepšie.

O tom, ako sa dá vďaka zvedavosti objaviť druhá matka, získať čudných susedov, šedivo-smutný dom, pár rukavíc a kožnú chorobu. 

morský šalát hodnotí: 10/10

Poďme niekam

Už som dlho neurobila/nenapísala nejaký zoznam. Musela som to napraviť a keďže v posledných dňoch som sedela doma a učila sa dejepis, rozhodla som sa napísať si pár miest, kam by som išla. (Ak by som nemusela sedieť doma a učiť sa dejepis.) 
1.Benátky
Možno je to tými peknými obrázkami na tumblr, chlapi v pruhovaných tričkách na gondolách...A možno majú pravdu tí, čo hovoria, že to tam zapácha rybami, je tam vlhko a nič zaujímavé na tom meste nevidia. Ale kým tam nepôjdem a nevytvorím si názor sama, radšej ostávam pri svojej predstave o zvláštnom meste s krásnymi budovami a sympatickými rybármi. 

 2.Paríž
Historické budovy, dobré jedlo a koláče, kaviarne, uličky...Nie, verím tomu, že sa Paríž nepreceňuje a je presne taký úžasný, ako vyzerá v mojich myšlienkach.

3. Stockholm
Z neznámych príčin mi je toto mesto sympatické.  

4.Santorini
Grécko, biele domčeky s modrými strechami, v hlave pesničky z Mamma mia, ranné prechádzky po kamenných chodníkoch v úzkych uličkách, mokré vlasy, na nohách sandálky a biele plachetnice.... 

5. Londýn
Neviem, prečo som si myslela, že to mesto nie je ničím zaujímavé, ale som rada, že sa môj názor zmenil a dúfam, že to naozaj nie je len kôpka červených autobusov pri Big Bene a otravných turistov fotiacich sa pri telefónnych búdkach. (Nie žeby ja som si takú fotku nespravila, ak by som mohla :D ) 

6.Amsterdam
Milujem staré bicykle, bicykle s košíkmi(vlastne všetky bicykle) a mesto, kde si ich môžete požičať a len tak sa na nich povoziť medzi peknými budovami nemôže nebyť úžasné.

7. Rím
Kto by nechcel ísť do Ríma?  

8.Viedeň
Krásne mesto. A ešte k tomu sa tam hovorí po nemecky!

 9.Praha

Lístok do Prahy z môjho mesta stojí 9 eur a ešte nikdy som tam nebola! Rada by som sa prechádzala po pražských uličkách so zmrzlinou v ruke, sadla si na lavičku a pozerala okolo seba. 

10.Drážďany

Nemôžem vynechať ani Nemecko a počula som o Drážďanoch tak veľa krát, že tam proste musím ísť a pozrieť sa, či je aj naozaj také pekné.

 

A potom je tu ešte Belgicko, Kodaň, Holandsko, Canada, Vancouver, Indický oceán, Island, Škótsko,  Berlín, Taliansko a veľa iných miest.
Keď si tak po sebe čítam tie miesta, asi to nie je nič originálne. Žiadne záhadné kúty sveta, v ktorých bol len málokto.  Nevadí. Aj tak by som tam rada prežila aspoň chvíľu, pretože byť cudzincom je občas fajn.
Ale nechcela by som ich navštíviť len narýchlo, so školou, pozrieť si pamiatky, spraviť stovky fotiek, vycapiť ich na facebook a odísť. Na každom mieste by som prežila aspoň pár dní, pochopila, aké to mesto je, akí sú ľudia v ňom, zistiť, či sa mi tam páči a či sa ja páčim im. 


Vava

I dont know where i left my mind

„Slečna, neprší na vás?“ usmieval sa na mňa chlap z bielej dodávky DPD, keď som si hrdo  zmrznuto vykračovala v najväčšom daždi za posledné dni v kvietkovaných šatách a bez dáždnika z maturít domov.

„Nie,“  odpovedala som a z vlasov mi kvapkalo rovno na tvár a namaľované mihalnice. A hoci na mňa nepršalo(vôbec vôbec), aj tak som ku nemu nasadla do auta a pár minút sa s ním rozprávala o ničom. 
A možno preto, že som nezodpovedná, nenosím tielka, pančuchy ani pršiplášť, som teraz chorá.

Včera nastal veľmi významný moment v mojom živote, keď som si uvedomila, že viem vymenovať len 3 členov skupiny ABBA( ach Benny, Benny), jedného herca, ktorého priezvisko sa začína na R(za toto sa hanbím najviac) ,dvoch významných španielov a 4 slovenských tenistov. Kompenzuje sa to aspoň tým, že zvládam za 15 sekúnd povedať 10 pojmov z futbalu(11 ak by sa rátali podkolienky) a nakresliť kolovrátok.
Ale napriek mojim nezdolateľným znalostiam sme prehrali.

Mám chuť si niečo prečítať. A tiež ostať zajtra doma, pozerať filmy, piť čaj, jesť malinový koláč...nie, musím ísť do školy a zapísať sa na vhodný obor, lebo naše Gymo musí byť extra a vyučovať inak. A tiež nemôžeme chodiť na exkurzie trinásteho piatok, len tak by the way.

Myslím, že každé dievča sa musí poprechádzať po zamilovanom chodníčku, na ktorého konci zistí, že ani zaľúbená nie je, len sa jej páčilo, ako v danej chvíli chlap vyzeral a pôsobil a tiež zistiť, že v ostatné dni taký vôbec nie je.

Už len desať dní a mojich sladkých šestnásť si odpláva niekde do hlbín minulosti. (Chcela som dať veľavýznamné tri bodky, ale jedna je úprimnejšia)

Vava

Všetko vyzerá strašne pochmúrne.

Taká strašne som teraz šťastná! Štípe ma jazyk a mám chuť jesť aj niečo iné ako zvyšky bonboniér a akési polozmrznuté koláčiky. Asi si dám zmrzku...
Všetko to narodeninové, meninové mám za sebou. Úspešne a bez osláv. Akosi ich nemusím, nech ich robia ostatní májoví a je ich prekliato dosť (a.k.a. požehnane veľa). Ale na Vavine narodeniny plánujeme piknik. S ružovými koláčkmi, ružovým šampanským, ružovými tanierikmi a koláčikmi... Proste všetko bude na chvíľku ružové a pastelové a fujky, aj moja duša možno. Možno.
Ale nikto nedostane také skvelé darčeky ako ja (ani ty, Vava). Milujem blahoželania typu: Ty ma vieš najviac na svete naštvať a lízatká, ktoré sa nedajú otvoriť. Stagnujú si v obale, lebo stagnovať je krásne slovo, ale nepríjemná činnosť. Si myslím.

Mám ťa rada, nie veľmi, ale trochu

Pre túto krásnu kytičku som o pol dvanástej, hladná a dehydrovaná, stála v nekonečnej rade v kvetinárstve pri námestí spolu so skupinou mužov tridsiatnikov, hromadne kupujúcich tie isté červené ruže, platiacich kreditkami(vzhľadom na to kvetinárstvo sa čudujem, že to bolo možné) a rozprávajúcich o včerajšom zahanbujúcom hokeji. A jednou vetou aj o tom,pre koho tú ružu zabalenú v podivnej bielej látke majú. Vyberanie kvetov nie je mužská práca. Zoberú ho bez toho, aby rozmýšľali alebo sa naň aspoň pozreli. V bielom vedierku bolo štrnásť tmavo červených ruží a piati chlapi zobrali tie so zvädnutými lupienkami, kým rozoberali...nie som si presne istá, čo.

Na poličke sa mi hromadia knihy...a páči sa mi to. Čítam Petra a Luciu, tajne dúfam, že ma nikto v žiadnej súvislosti nebude prirovnávať k jemnému dotyku krídel holuba alebo lanke a podobne. V slepých uličkách si čítam Peteraja a
        
         Vždy si iná  Vždy si iná
     Občas je mi z teba zima
  Občas sa ti podobám

Dozvedám sa veci, ktoré som asi vedela: "Pančucháče sú v ľahu ťažšie ako postojačky."

A ja mám kvety rada. Najmä malé tulipány, orgovány, margarétky, biele púpavy a ružové muškáty, ktoré máme v kuchyni..

Od včera mi v hlave hrá jedna pesnička, ku ktorej sa nepriznám. Bola som na divadle O Ruženke. V hlavnej role aktívna princezná, ktorá si pre ružu od princa hrdo prišla cez celé javisko sama, lebo on zabudol. Babička, ktorá sa odmietla hrbiť, lebo je to trápne, štvorročná herečka hľadajúca polovicu hry svoju mamu s foťákom a katastrofálny záverečný tanec...ale aj tak boli úžasní!! A zjavne mali aj šikovného režiséra (:D).
+Najkrajšia veta: "Ruženka, zoberieš si ma za ruku?"

Aký ste mali víkend? Máte radi Peteraja? A do tretice: Ktoré kvety sa vám najviac páčia?
Idem sa vrhnúť na ďalší diel Gilmoriek, pretože sa mám učiť...logické...

Vava

Girl, dont be so sad

Medzi panelákmi, na sídlisku, obklopený betónom, sa veci zdajú skeptickejšie. Na chodníkoch sa vytvárajú šedé kaluže a ľudia na balkónoch vyfukujú dym z cigarety do povešaného oblečenia.

Sme panelákové deti, tenisky pokladáme na studené schody a starý hnedý výťah je našim nepriateľom. Betón vytvoril okolo našich životov šedú klietku...

Slnko vychádza každé ráno a zapadá každý večer. Nie je to komplikované a predsa zo života robíme priveľkú drámu.

Ak by som mala vybrať obrázok, ktorý dokonalo opisuje našu triedu, bol by to tento. 

(Ale mám sa dobre, aj keď to tak niekedy nevyzerá.)
Páči sa mi, ako sa niektorí ľudia hrajú so slovami. Pár veršov, ktoré sa mi za posledné dni najviac páčili:

Vlado Janček:

Ľudstvo
---------
Vpred! Ku hviezdam chceme rásť!
Vesmír bude NASA vlasť.

Bank’s not dead
----------------
V banke je klietka hanby,
v klietke je klientka banky.

Tak už sa to chodí
--------------------
Celou cestou do lesa
strašne išlo dobre sa.
Celou cestou z lesa
strašne išlo zle sa.

Keď je jedným dobre,
iní majú smolu:
horár ide hore,
dolár ide dolu.

Toto som našla na jednom ÚŽASNOm blogu a akosi mi to nejde von z hlavy. Lifetime:
rada sa prechádzam,
v archíve vlastnej mysle.
v polnočnom tichu,

predčítam si z 

obrazov a spisov

vlastnej pošetilosti.

Ak poznáte nejakého dobrého básnika, knihu alebo blog...napíšte.
5seconds of Summer
Vava

Kapusta a cherry paradajky

A tak si žijem, väčšinou som z nevysvetliteľných príčin šťastná, inokedy nie. Občas hrám na klavíri, občas na gitare, občas sa učím spievať, občas animátorčím a občas si čítam anglické a talianske slovíčka. Tancujem si po schodoch, prechádzam sa po večeroch a mám pokušenie cvičiť pilates. Zaľúbila som sa do čítania kníh pred spaním a rada píšem niečo zvláštne, čo sa nedá nazvať poéziou, ale mne sa to páči. Nie presne to, čo vytvorím ale to, že som „niečo“ mala vnútri seba a zrazu je to von a ja mám priestor na ďalšie myšlienky.  

Okrem toho ma mrzí, že nie som poctivý študent. Chvíľami by sa mi páčilo mať samé jednotky, byť tým zodpovedným a zaujímať sa o nezaujímavé veci, ktoré nás tam učia...ale

môj život je krajší ako bol pred rokom, pol rokom, pár mesiacmi. Robím veci, ktoré ma bavia(konečne) a naplňujú(druhá až štvrtá veta) a častejšie sa rozprávam s ľuďmi, ktorých ľúbim a viac ich počúvam.

Ľúbení ľudia:
osoba, ktorá nie je panovačná  (J/E)
          , ktorej posteľ je veľmi pohodlná  (A)
          , ktorá má vždy veľa čokolády (Z)
          , ktorá ma rozosmieva, keď som smutná (J)
          , na ktorú žmurkám (V)
          , s ktorou sa nikdy nehádame (M)
          , ktorá tvorí zo (Z) nezvládnuteľnú dvojicu (B)
          , ktorej palacinky sú najlepšie (T)
          , s ktorou sa rozprávam málo, ale mám ju rada a asi viac než ona mňa :D (M)
          , ktorá je pozitívna a talentovaná (B)
               
A je mi dobre.  Možno to nie je najsprávnejší postoj, ale nemôžem zato. Každý sa zaujíma o niečo iné a ja nepatrím medzi tých úžasných študentov riešiacich olympiády z každého predmetu.

Ale snažím sa snažiť, pretože preto.

(Chcem vedieť hrať na gitare ako on. A jeho tiež ľúbim, aj keď nie tak veľmi)

Prosím, prosím povedzte, že tiež nie ste dokonalým študentom a občas sa nenaučíte na fyziku. 

Sľubujem, že sa polepším a budem pridávať fotky, ktoré sama odfotím. A zatiaľ obrázky, ktoré sa mi(z ďalších neznámych príčin) páčili.

Vava.

Mala by som...

...písať laboratórnu prácu z fyziky na tému pružinový oscilátor, naučiť sa dejepis, pridať tu(konečne) niečo zmysluplné alebo aspoň poloplné, prestať strácať mobil a následne ho nachádzať vedľa mňa na posteli, nejesť tak veľa sladkostí a asi sa aj menej sťažovať (:D).

A možno

Ak by sme boli báseň

ja prvý verš a ty druhý

nerýmovali by sme sa.

Rýmy, zhody, kompromisy sú pre nás príliš zložité.

Boli by sme báseň bez pointy.

Plná myšlienok a názorov

a dramatických prestávok, počas ktorých by sme sa bozkávali.

V strede viet by sa stretávali prebytočné čiarky,

zapíjali by samotu, chlapov a osud.

A výkričníky by sme zrušili.

Nehodia sa do nášho sveta.

Kúpili by sme si v martinuse knihu o behaní.

Prozaickú poetickú umeleckú...

aspoň na obálke.

Podobne ako my.
A možno by sme len čakali
v hrubej zbierke na polici v knižnici.

Čakali na prečítanie v tmavej kaviarni na rohu

a zaspávanie pri nočnej lampe.

Zmysluplné myšlienky ma však obchádzajú a ja neviem, ako ich prilákať do útrob mojej hlavy. A tak vám tu dám len ďalší výplod, za ktorý sa o pár rokov a možno dní, už nebudem priznávať.  

Vava

Dajme si koláč

Roztopašná chôdza popri skrinkách
stretneme sa pri orieškových milkách
z lidlu
vravíš, že tam majú lacnú zmrzlinu.
Roztopašné kroky popri skrinkách
usmejem sa na teba pri nesolených chrumkách.
A ak budeš chcieť, tak budem tvoja
roztopašná slečna
a ak budem chcieť tak budeš môj.
Veď láska nie je večná.
Aspoň naša nie.
Lebo sa smeješ príliš zvláštne

a ja zmýšľam trochu

roztopašne.

Zajtra je piatok!

Môj život na strednej by sa dal nazvať jedným nekonečným čakaním na víkend a prázdniny. A preto sa snažím každou časťou môjho tela prinútiť čas, aby plynul rýchlejšie a zastavil sa až v lete.

Rada by som si teraz maľovala a prechádzala sa niekde, kde je pekne a slniečkovo, napríklad po talianskych alpách alebo Paríži. Ale bolí ma hlava a moja energia klesne na bod mrazu už pri varení si kamilkového čaju a kráčaní po schodoch.
Každopádne by to maľovanie nebol najlepší nápad. Neviem, či sa to stáva aj vám, ale moje predstavy sa málokedy odrazia na papieri. V mojej hlave sa mi návrhy zdajú krajšie, originálnejšie, zaujímavejšie....a pritom také nie sú.
A možno sú, len sa strácajú v tom, že neviem maľovať. A tak radšej nechám štetce položené v šuplíku, skicár pod posteľou a farby v kúpeľni.

Videli ste film Stuck in love? Akosi sa neviem rozhodnúť, čo si o ňom mám myslieť. Z časti sa mi páčil a z časti sa bojím toho, že je to len blbosť, ktorá sa snaží hrať na niečo intelektuálne a ja som jej to uverila.
(Ak ste ho nevideli, tak si ho pozrite!!! Naozaj ma zaujíma, či ste ho už videli, nevideli a čo si o ňom myslíte.)

Vava

Lazy but happy

Najskôr som chcela napísať niečo iné a aj som to napísala, ale keď som sa na to spätne pozrela a prečítala si to, uvedomila som si, že to nie je práve najlepšie a naozaj tomu chýba zmysel. A tak som sa trochu inšpirovala u ostatných a spravila si svoj January favorite!!!(trošku oneskorene)
A ,samozrejme, kvalita alá foťák nemá kartu....

1. Reč kvetov:
Prečítala som ju asi za tri dni a bola naozaj dobrá! Nebola moc napínavá, ale dej sa mi páčil a je zaujímavo napísaná. Aj keď hlavná hrdinka je trochu psycho. Také oddychové čítanie, ale aj keď to skončilo celkom šťastne, nie je to ten typ knihy, kvôli ktorej by ste mali slniečkovú náladu ešte dva dni.

Aký, taký, nejaký

Vidím to tak, že Pán Dokonalý nechodí a nechodí a ak by aj chodil, isto by už dievča mal(týmto pozdravujem osobu v bodkovaných šatách).  Nie žeby mi to prekážalo, veď nateraz si vystačím s obzeraním štvrtákov na chodbách našej školy. Ak by ste, ale chceli vedieť, aký by mal môj Pán D. byť, predstavím vám ho v siedmich bodoch:
1.Mal by mať rád napínavé filmy, hudbu a byť závislým na dobrých knihách.
2. Mať svoju typickú peknú vôňu.
3. Tancovať, veľa sa smiať a usmiať sa, keď sa naňho niekto pozrie.
4. Ísť si za tým, čo chce a nespoliehať sa na osud.
5. Neriešiť veci a nestresovať. Brať všetko tak, ako to je a snažiť sa v ľuďoch hľadať to dobré.
6. Mať rád bicykle a turistiku.
7. Rád sa prechádzať po meste s bagetou v ruke.
Šiesty bod je celkom nepodstatný, ale páči sa mi.
A samozrejme je tam ešte veľa ďalších vecí. Napríklad by bolo fajn, keby bol vyšší ako ja, nesmial sa na mne, keď rozprávam o tom, aká je voda desivá(a ona je), mal teplé ruky, rád cestoval vlakom, mal rád vanilkovú a orieškovú zmrzlinu a rozmýšľal občas logicky(keby to nerobil, neviem, ako by to s nami dopadlo). Tiež by som uvítala, ak by nosil tenisky a pekné rifle. Nie tie normálne škaredé, ani tie so sedom niekde pri kolenách.

Uvedomujem si, že píšem veci bez zmyslu, ale raz sa to pokúsim zmeniť(možno). A ešte jedna vec... Nemyslíte si, že by sa mali ľudia označkovať? Napríklad aj tí, s ktorými nechodíte alebo ich nevlastníte iným spoločensky prijateľným spôsobom by na sebe mali mať ceduľku, že sú vaši a ostatní nech sa ku nim  nepribližujú....

A aby som to neukončila tak negatívne podivne, pripájam vám 4 moje obľúbené tumblr blogy: silence, wild-hummingbird, shine a srnka. Ak by ste vedeli o ďalších dobrých alebo tam máte vytvorenú stránku vy, pošlite link ;) .

Vavá

Coming home

A tak vonku mrzne a nesneží. Svieti slnko a fúka vietor. A ja rozmýšľam, aké by to bolo byť rosničkou a prichádzam nato, že by ma to nebavilo. Chýba mi to počasie minulý týždeň, keď bolo teplo, ale len také slabé, že ste mohli byť vonku a prechádzať sa v bundách, ktoré vás nehriali, lebo nemuseli a vyzerali dobre... 

Rada a často rozprávam o počasí. Viem, že to niekomu príde nudné, zbytočné a celkovo rozhovory o počasí sú považované za veľmi neosobné...čo je tiež z istého uhlu pravda, pretože o počasí sa môžete rozprávať s každým bez ohľadu na to, aký k nemu máte postoj. A tak o ňom rozprávam, pretože častokrát ani ja sama neviem, aký postoj mám ku komu a rozmýšľať nad tým je nudné a zbytočné. 

Kúpila som si zakladač na maturitné témy z nemčiny. Nepotrebujem ho, ale má na sebe čučoriedky a ja sa cítim ako zodpovedný študent. Na dverách mám tri malé sovičky, aby bola moja izby viac moja...

Celý deň počúvam coming home, ležím na posteli a rozmýšľam o ničom. Dúfam, že ste mali oddychový víkend a tešíte sa na jednodňové polročné prázdniny...

Vava

Klobučník a šálka čaju

Snažím sa vžiť do role Alice (vyliečenej z alkoholizmu) a verte či nie, je to neľahká úloha. Žiaľ, naša učiteľka rada zadáva kreatívne úlohy nekreatívnym študentom. A tak rozmýšľam, v poslednej dobe akosi často, či by som dokázala odísť z tej úžasnej krajiny plnej čaju, koláčikov a nafetovaných vysmiatych
húseničiek(uznávam, bola tam len jedna, ale ja verím, že mala svoju podivnú rodinu, kde si všetci liezli na nervy svojou predstieranou a desivou inteligenciou).
Ale najradšej by som tam ostala, kvôli Johnovi, ktorý aj ako psychopat zaťažený na veľké hlavy vyzerá sympaticky. Hoci neviem, či by som mu aj ja bola sympatická. V poslednej dobe neviem zistiť, kde sa moja hlava nachádza a je čoraz ťažšie ju nájsť. Ale nesťažujem sa, kto potrebuje hlavu?
Stále si spievam potichu, aby som nikoho nerušila samozrejme  toto  a pri tom sa nedá rozmýšľať, aj keby som chcela.

Škola je stále nudnejšia, nudnejšia......a nudnejšia. Ale rada sa dívam na staré tablá z roku 1980 a som nesmierne šťastná, že sa také vlasy už nenosia.

A keďže mám pokazený foťák, ukážem vám pár mojich obľúbených obrázkov(za tento deň):
1. lebo súcitím s jej kľúčnymi kosťami 
2. má krátke nohy a nedočiahne na zem 
3. sa mi páčia jej rozmazané ruky   
4. chcem ísť niekde preč
5. má pekný sveter

Držte palce pri mojom zajtrajšom hereckom výkone na mojom najnajľúbeznejšom predmete(UMK). A aby som nebola suchar, čo tu dáv len jednu pesničku, tu je druhá...
teším sa na letoo

Vavá

O krokodíloch.

Chcela som niečo také streliť.... mimo. Ale... asi tie sviatky na niečo sú.
(Na to, aby nekreatívny ľudia/tradicionalisti, mali o čom písať, čo fotiť, čo rozoberať.)
Neuznávam Silvester, zrušila by som ho, keby to bolo v mojej moci. Nie je a opilci kričia hurá. Napriek tomu toto divné čosi využijem, nech niekomu niečo zaprajem. Rada ľuďom prajem.
-dobré huňaté veci voňajúce po levanduli (nech si pod tým predstavíte hocičo)
-superschopnosti, lebo ako rasa bez hrdinov vykapeme
-jedny pohodlné tenisky, lebo... proste tak
-objaviť svoj "prvý (megasuperštasneúžasný) január" aspoň tri a pol krát do roka
-nebrániť sa tomu, že raz za čas sa treba striasť (čímkoľvek), rozprúdi to krv v tele
a už ma nič nenapadá, lebo z tej moje velikánskej originality bolieva hlava a na to dnes budem mať iné tekutiny (A).

lebo som realista, prajný realista

A ešte nejaké hudobné odporúčania na tento a iné dlhé večery. Lebo dlho žiadne neboli.

Yeah Yeah Yeahs - Zero (celkovo ich odporúčam počúvať Y control a iné sú v mojom srdci a to je tam občas dosť chladno)

Best Coast - Our Deal (kuk klip, fakt)

Peter, Bjorn & John - Young Folks

Los Campesions - You! Me! Dancing! (zdĺhavý začiatok, ale pak..)

Wilkinson - Afterglow (trochu iná šálka pomarančového džúsu)

povinne! alt-J - Breezeblocks ♥

Múdra veta nakoniec, ktorú som už dala hádam všade:

Crocodiles are easy, they try to kill and eat you. People are harder. Sometimes they pretend to be your friend first.

Tak zajtra, lebo žiadne melodrámy sa neudejú a nikto nebude iným človekom, akým je dnes. Jedine ja budem všade písať zlý dátum....

Limetka

Učila som ho tancovať salsu v strede opustenej cesty a lacné bagety sme nechali oddychovať na zemi. Nevedela som, či ich ešte budeme jesť, ale mala som chuť na niečo lepšie. Tancovať s ním a tváriť sa, že je to salsa, aj keď sme len vyhadzovali nohami a nahlas sa smiali pod záťažou príliš farebného a sladkého nápoja....Rukami som ťa dávala preč a ty si sa posúval bližšie. Nechcela som vyzerať dostupne aj keď si voňal ako gaštanové pyré a tvoje ruky boli teplé.
Ale on bol bytosť iná, cítila som jeho étericky zelené myšlienky a mala chuť objať ho, pretože je môj priateľ a ja ho ľúbim. Uvideli sme dve svetlá, zdvihli už vychladnuté bagety a boli vďačný mikrotenovému sáčku, že sa neroztrhol a môžu putovať nepoškodené do našich hladných žalúdkov. Čierny, možno limetkový alebo citrónovo žltý, nissan preletel popri nás a rozvial mi sukňu. Cítila som studený dotyk na svojich nohách a s plnými ústami sa pritúlila bližšie k jeho ruke. Pozrel sa na mňa, vedela som to a bolo to fajn. Nemohla som tušiť, ako dlho budeme priatelia a či to berieme rovnako ľahko, ale teraz som to tak cítila a bol tu.
Ľúbila som ho ako marshmallow a on mňa ako orieškové latté.

Mám chuť písať o limetkách a bordovej deke na posteli. A zisťujem, že nech robím hocičo, dostanem sa k tebe. Dôvod? Netuším. Možno som odsúdená naveky spomínať na to, čo sme nemali a písať o tom, čo nezažijeme.

                                                                      (Eli fotí ;) )

Na nechtoch mám fialovočervený lak, lebo sa mi hodil k Vianociam. Mala som oblečenú čiernu sukňu a cítila sa cool.

http://www.youtube.com/watch?v=dyl3HS1xHlo

Pijem čaj a vonku sneží

 

Pod vodou sa zdá všetko iné. Okolitý svet sa zmení na málo rozoznateľné machule a hlasy nadobudnú iný, tmavší tón. Stanete sa niečím ľahkým a nepodstatným pre svet. Vaše vlasy si voľne plávajú povedľa vás a v tom momente sú krajšie, než hocikedy predtým. Čo je však najpodstatnejšie, keď ste pod vodou vašim jediným problémom je vzduch. Je to jediná spojitosť medzi vami a svetom. Všetko ostatné vylietava hore ako bublinky. Pekne jedna za druhou, až kým nepuknú niekde v neznáme, nad hladinou. Započúvala som sa do šumivého zvuku a otvorila oči. V tom momente ma netrápilo, že ma budú po vynorení páliť. Ľavú ruku vystrela dopredu a sledovala ako sa vlní v rytme vĺn. Pod vodou je všetko tak krásne. Iné. Niekto ma chytil za rameno a ja som sa ocitla znovu v realite. Prstami som si prešla po očiach....

Mala som dnes chuť napísať príspevok, ale moja hlava akoby sa zmenila na prázdnu dieru a neprichádzal žiaden nápad. A tak vám len poprajem pekné vianoce. Dúfam, že si ich nenecháte pokaziť nevkusnými ozdobami, stresmi z darčekov a nepríjemnými ľuďmi. Pite horúcu čokoládu, kávu, čaj alebo niečo, čo vám chutí, zabaľte sa do hrubej deky a pozerajte s priateľmi filmy. Noste čapice, šály, rukavice a odfukujte si z nosa snehové vločky.
(A nezabudnite, že je ten pravý čas vytiahnuť korčule!)    

Svätokrádež.

Neviem presne popísať, čo mám za náladu, ale zložito by sa dala nazvať Tá, ktorá má chuť opísať skvelý deň, pretože nad tým rozmýšľa a vie, že to zabudne. A nechce.

Zobudiť sa o pol siedmej na tóny niečoho spavého a melodramatického. Alebo to príde až neskôr. Nie, nie, ráno by nebolo ránom bez typicky negativistického začiatku All Signs Point To Lauderdale od A Day To Remember:

I hate this town
it’s so washed up
and all my friends don’t give a fuck.
Don’t tell me that it’s just bad luck,
when will I find where I fit in.

Maličkosti

Rozprávala som sa s Rebekou o spolužiakoch a mažoretkách už asi desať minút. Leika pri nás netrpezlivo skackala a dívala sa na mňa.
„Chceš niečo?“ spýtala som sa s úsmevom.
„Vieeš, čoo??“  prvácky zaťahovala a vycierala na mňa zúbky, ktoré jej ešte nedorástli, „my už v škole píšeme perom!!“ nadšene zašepkala a dívala sa na mňa pohľadom- áno, počula si správne! Perom! Pozrela som sa na ňu a chvíľu nevedela, ako zareagovať. To  kvôli tomuto ma desať minút hypnotizovala pohľadom? Vážne? Hrdo sa na mňa pozerala a čakala na odpoveď.
„Čože?? To ste takí šikovní?“ vypleštila som na ňu oči a ona namyslene prikývla.

 Maličkosti sú zvláštne. Ako malé cukríky, na ktoré po čase zabudnete, no kým ich máte v ústach, sú niečo dôležité. Niečo, čo robí váš svet krajším. Milujem zapnúť rádio práve, keď hrajú Maroon 5. Ísť do BILLY v deň, keď je akcia na nestea čaj. Dostať zľavu v HM.  Kúpiť si nový lak na nechty. Nájsť sveter, na ktorý som zabudla. Prísť domov a zistiť, že mi sestra uvarila cestoviny so syrovou omáčkou. Obliecť si rifle a nájsť v nich peniaze. Učesať si pekný drdol. Dostať pochvalu od človeka, o ktorom som si myslela, že ma nemá rád.  Usmiať sa na niekoho, s kým sa nepoznám, ale pravidelne ho stretávam cestou z angličtiny.

Myslím, že človek, ktorý nevie oceniť to, že mu niekto podrží dvere, stihne autobus alebo  nájde dva centy, nemôže oceniť ani veľké veci. Čoraz častejšie mávam pocit, že dobrá nálada sa ma drží, len vďaka bezvýznamnostiam. Ale držím sa pravidla, že ani maličkosťami by sa nemalo plytvať. Ja si ich držím niekde vnútri môjho tela, kde sa premieňajú na strieborný prášok (Fialkin magic sparkle) a hovorím o nich len ľuďom, ktorých mám úprimne rada.Pretože len oni môžu pochopiť, aké podstatné sú pre mňa nepodstatné veci.
















Ako bojujete proti zlej nálade a jesenným depresiám? Dokáže vám niečo/niekto vždy zaručene zdvihnúť náladu?
Vava

Melancholické výpady

Kráčam, kapucňa na hlave znáša povrchné pohľady prečačkaných dáždnikov. Akoby svojimi rozkošnými hlávkami kričali: "Pozri na ten premokavý kus látky, vskutku úbohé." Nevadí mi to, aj tak som sa nečesala. Nechtiac skočím do kaluže vedľa a pozriem sa na svoje biele tenisky. Už dávno som sa zaradila medzi ľudí, čo nosia biele veci keď prší a potom nadávajú vodičom áut. Predo mnou sa objavia červené pásky a moja skratka je uzavretá. Opravujú domov dôchodcov, nadšene im maľujú steny a je to len náhoda, že o chvíľu budú voľby. Nemám veľa možností, môžem ísť cez blato alebo okľukou. Mala som dobrý deň, topánky si prežili depresívne stretnutie s kalužou a tak v sebe nájdem tú dávno stratenú dámu, navrávajúc si, že aj pomalou chôdzou sa chudne... A potom stretnem jeho. Áno, práve keď si viažem šnúrku, nad hlavou sa mi objaví čierny dáždnik.
„Ahoj,“ a milý úsmev. Odzdravím a chvíľu bez slova kráčame. Dám si dole kapucňu, vlasy sčapnuté ako seno a keď začne nevinný rozhovor, moja duša praská výčitkami, pretože som si nezapamätala, ako sa volá. Cítim jeho dlhý pohľad a zakusnem si do pery.
„A ako si sa mal v škole?“ posuniem sa, lebo naše ramená sa dotkli a jeho telo je blízko.
Je to tak. Rozprávame o škole a počasí...všetko len aby sme sa vyhli vážnym keciam veciam. Nechcem počuť, že ma máš rád. Radšej, než by si mal. 
A nebudem sa pýtať, prečo práve ja.
Možno ťa osud za niečo trestá.
A možno...
trestá mňa.
Žiť s výčitkami je horšie ako byť výčitkou.
Ty si mojou a ja som jeho.
A hoci si milší, lepší...vieš, ten vysnívaný
ja naveky budem jeho výčitkou a on naveky bude mojim osudom.
Nebudem plakať, že je život nespravodlivý
pretože je a slzy sú slané...

http://www.youtube.com/watch?v=FOjdXSrtUxA
Vava