streda 15. januára 2014

Klobučník a šálka čaju

Snažím sa vžiť do role Alice (vyliečenej z alkoholizmu) a verte či nie, je to neľahká úloha. Žiaľ, naša učiteľka rada zadáva kreatívne úlohy nekreatívnym študentom. A tak rozmýšľam, v poslednej dobe akosi často, či by som dokázala odísť z tej úžasnej krajiny plnej čaju, koláčikov a nafetovaných vysmiatych
húseničiek(uznávam, bola tam len jedna, ale ja verím, že mala svoju podivnú rodinu, kde si všetci liezli na nervy svojou predstieranou a desivou inteligenciou).
Ale najradšej by som tam ostala, kvôli Johnovi, ktorý aj ako psychopat zaťažený na veľké hlavy vyzerá sympaticky. Hoci neviem, či by som mu aj ja bola sympatická. V poslednej dobe neviem zistiť, kde sa moja hlava nachádza a je čoraz ťažšie ju nájsť. Ale nesťažujem sa, kto potrebuje hlavu?
Stále si spievam potichu, aby som nikoho nerušila samozrejme  toto  a pri tom sa nedá rozmýšľať, aj keby som chcela.

Škola je stále nudnejšia, nudnejšia......a nudnejšia. Ale rada sa dívam na staré tablá z roku 1980 a som nesmierne šťastná, že sa také vlasy už nenosia.

A keďže mám pokazený foťák, ukážem vám pár mojich obľúbených obrázkov(za tento deň):
1. lebo súcitím s jej kľúčnymi kosťami 
2. má krátke nohy a nedočiahne na zem 
3. sa mi páčia jej rozmazané ruky   
4. chcem ísť niekde preč
5. má pekný sveter

Držte palce pri mojom zajtrajšom hereckom výkone na mojom najnajľúbeznejšom predmete(UMK). A aby som nebola suchar, čo tu dáv len jednu pesničku, tu je druhá...
teším sa na letoo

Vavá

2 komentáre:

  1. nič v zlom, ale tie malé sú divné a desivé, fakt... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nie sú desivé....ale tiež pravda, že na nás dve a Enrique Iglesiasa nemajú :D

      Odstrániť