štvrtok, 10. apríla 2014

Mala by som...

...písať laboratórnu prácu z fyziky na tému pružinový oscilátor, naučiť sa dejepis, pridať tu(konečne) niečo zmysluplné alebo aspoň poloplné, prestať strácať mobil a následne ho nachádzať vedľa mňa na posteli, nejesť tak veľa sladkostí a asi sa aj menej sťažovať (:D).

A možno

Ak by sme boli báseň
ja prvý verš a ty druhý
nerýmovali by sme sa.
Rýmy, zhody, kompromisy sú pre nás príliš zložité.
Boli by sme báseň bez pointy.
Plná myšlienok a názorov
a dramatických prestávok, počas ktorých by sme sa bozkávali.
V strede viet by sa stretávali prebytočné čiarky,
zapíjali by samotu, chlapov a osud.
A výkričníky by sme zrušili.
Nehodia sa do nášho sveta.
Kúpili by sme si v martinuse knihu o behaní.
Prozaickú poetickú umeleckú...
aspoň na obálke.
Podobne ako my.
A možno by sme len čakali
v hrubej zbierke na polici v knižnici.
Čakali na prečítanie v tmavej kaviarni na rohu
a zaspávanie pri nočnej lampe.
Zmysluplné myšlienky ma však obchádzajú a ja neviem, ako ich prilákať do útrob mojej hlavy. A tak vám tu dám len ďalší výplod, za ktorý sa o pár rokov a možno dní, už nebudem priznávať.  

Vava

2 komentáre: