sobota, 7. marca 2015

Belasoružová

Ak by som bola farba, chcela by som byť belasoružová. Belasoružový moment, keď vstanete ráno skoro, príliš skoro, vonku je zima a obloha, ktorá je blízko pri vás sa sfarbuje do pekného ranného pocitu ešte nezobudených.
Nemám rada vstávanie ale mám rada rána. 

Mám zápisník, ktorý občas nájdem.
22. februára som si zapísala: Niektorí ľudia v nás ostanú aj dlho po tom, čo odídu. Iní v nás nie sú, ani keď tu sú.
18. december 2014: Je ťažké rozmýšľať nahlas.
18. december 2014: Neviem kresliť ústa.
16. november 2014: Bolo by super fotiť očami.
9. júl 2014: Mali by sme počúvať vážnu hudbu. Takú peknú od Mozarta a Haydna a nebrať všetko tak vážne. 

2. marec 2015: Belasoružová nie je farba. Je to okamih. Zvláštny moment, keď je všetko tak, ako má byť, len o niečo krajšie.

Vava
(Všetky obrázky sú odtiaľto)

4 komentáre:

  1. S opisom rána sa úplne stotožňujem :) Krása ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nie som všímavá a beriem veci príliš vážne. Keď sa na to pozrieš takto, uvedomíš si, že to tak je. Až keď niečo také čítaš o niečom takom počúvaš, vidíš, že tie rána sú skutočne belasoružové. Novým začiatkom teda priraďujem belasoružovú. :) Od dnes...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nemám rada vstávanie ale mám rada rána. - Pravda pravdúca.
    Tiež neviem kresliť ústa a štve ma to, fakt ma to štve.
    A fotenie očami? O tom premýšľam stále, stále, vždy keď vidím niečo skvelé ale keď sa na to kuknem cez foťák stojí to za hovno, najhorší pocit aký len môže byť!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je ťažké rozmýšľať nahlas. Bolo by super fotiť očami. tak tak!
    ľúbezná

    OdpovedaťOdstrániť