štvrtok 5. decembra 2013

A možno nebo neexistuje.





Tak desivo na mňa zíza
To prázdno
Beloba a priestor
Ktoré nie sú chybou.
Chybou som ja
A moja nerozhodnosť
Či ich chcem zaplniť
Alebo s nimi splynúť.






Možno by sa patrilo niečo k sviatkom. Možno by sa tiež patrilo pomáhať deťom v Afrike a, úprimne, kto to robí? Alebo možno proste len nemám náladu na santaklausa a sračky podobne červeného charakteru.

,,Si v poriadku?“
,,Nie, zažívam najhoršie obdobie môjho života. Počasie je na prd, spoločnosť ešte horšia.“
,,Amen.“
(Naomi, Emily, skins)

Rozmýšľam, načo ešte hovoríme. Ja by som najradšej len citovala, veď ľudia už povedali všetko, nie? Zažili sme všetko, stratili a mali, čo je možné. A predsa stále myslíme a rozprávame a sme v tom, že to má zmysel. A ono má. Dúfam.

Krvavozelená: aha, myslela som, že máš viac zdravého rozumu
Rákosníček: nie ten my chýba
Krvavozelená: je ťažké mať hocičo zdravé v tomto chorom svete

Asi sme mali pravdu. Asi je zbytočné čakať, že pomôže, ak sa vykričí niekto za teba a hrať sa na tvrdých, keď je lepšie si ľahnúť na zem a porozprávať sa s kvetináčom. Oblbnúť mozgové bunky natoľko, aby sa ich činnosť obmedzila na vnútorný priestor seba samého a svoj vesmír.
Tak som to urobila.
Rozmýšľala som o tom, ako všetci nenávidia fyziku a chémiu a pritom je to vlastne blbo položená etika. Nad relativitou všetkého a mylných predstavách o tom, že elektrický prúd je ťažké učivo, pretože je príliš teoretický.
Teoreticky, paradoxne, vtipne, v stavoch, keď si to o sebe nemyslíme, sme najmúdrejší. V stavoch, keď nám je na nič, prídeme na to, že Einstein bol vlastne fajn chlapík, v podstate len nepochopený psychológ. Že vďaka jeho princípom a tom, ako svet podľa nich funguje, nikdy nemôžeme vedieť, kde sme. 
Ležím na zemi a peklo je podo mnou. Ale, keď prídem tam, zem je nebo a peklo zem.
A tak rozmýšľam, či možno už teraz nie som v nebi. Takom divnom a zvrátenom, smutnom a hystericky vysmiatom, ale predsa tom najvyššom, čo môžem dosiahnuť.
Nikdy neviem, či je nado mnou ešte niečo.
Alebo či si to tam zajtra nedostaviam.


El                             
(malý kolibríček)              

4 komentáre:

  1. Odpovede
    1. prakticky ma dosť sralo, ako po vypraní v bloggeri vybledla, takže fajn je až teraz :D

      Odstrániť
  2. To co dělá blogger z fotkama je zoufalé a netuším proč, ale moc to neřeším, jinak bych se musela vztekat nad každou maličkostí. :D
    Ale fotka je vážně boží. A tvé zamýšlení .... těžko říct, sama se zamýšlím podobně a pak si uvědomím, že jdu od ničeho k ničemu. Ležet, přemýšlet nad světem atd., mě vyčerpá a utíkají mi tak činnosti. A teď se zamotávám zas. :D Do teď netuším, co si pod žitím, zemí atd. mám vysvětlit, co nás čeká ... kdo ví.

    OdpovedaťOdstrániť