Človek by si povedal...

...že cez prázdniny je kopec času (a že v zime je sneh, že áno...)
....že niektoré veci nikdy nezabudne (čo som to..)
.....že ešte existuje niečo úmerné veku (neverím na to, okrem vrások a pomočovania)
......že bodky všetko vyriešia (a to možno aj hej)

Ako vždy, voľný čas prešiel rýchlejšie, akoby hocikto chcel, a ja neviem, či som kompetentne vyrovnaná s vlastnou lenivosťou, aby som sa niekde priznala, čo som stihla/nestihla. Nakoniec to ale nebolo až také hrozné, si aspoň myslím. A úspechy:

že nech si vychutnáte tie detailné prechody z čiernej do modrej a zelenej a moju vyschýnajúcu fixku

Trinásty marec bol normálny deň. Nie normálny ako stav, normálny ako slovo – otrepaný, neurčitý, nezaujímavý, osempísmenový.

V tento nekreatívny deň vstala Summer o osem pätnásť z dôvodu obávanej návštevy jej sexy zubára v stredných rokoch. Prečesala si vlasy a presne desať minút strávila pri rozhodovaní, čo je „moc bodiek“ a čo stále spadá do normy. Na raňajky si spravila milkshake s kávovou príchuťou a obula si o číslo menšie baleríny.

O kilometer a pol ďalej vzdušnou čiarou a o hodinu skôr sa zobudil Finn s otrasným hniezdom na hlave a zaschnutými slinami na vankúši, o ktorých pôvode nechcel vedieť nič konkrétne. Na zoznam „dôsledky dneška“ si s kefkou v ústach pripísal: dvojitá návšteva čistiarne, a na zhoršenie nálady si o päť minút na pyžame našiel fľak od pasty.  Na raňajky zjedol polovicu jablka pred tým, ako v druhej našiel červíka a zabudol vysypať kôš. (a tak ďalej...)
konečne som niečo napísala a cítim (lebo chcem, ale to je o inom), že sa do toho možno znova dostávam

Tým by som asi s úspechmi skončila. Tie ostatné nemám ako dokázať a viem, že mi inak nikto neverí (a teraz sa usmievam sama pre seba, bang, bang I shot me down).
Posledný deň úplného voľna si vychutnávam s chuťami na brownies, ktoré hádam konečne upečiem, keď nájdem recept, debatami o nebolestivej smrti s pocitmi a osude a osudových láskach. Popritom počúvam celú diskografiu All Time Low (som tu a milujem ich) a pijem studenú kávu. Tú som vlastne už dopila, takže idem pre ďalšiu, mala som ťažkú noc so snami o výpredajoch a stratených ponožkách. Keby niekto vedel, čo to znamená, neplatím, ale mám rada amatérske výklady snov.
Goodbye demidž a tiež Copenhagen + cmuk z dobrej nálady.