nedeľa 16. marca 2014

47.

Písané o 23:06 v spoločnosti chleba s nutelou a pohára polotučného mlieka. Už 47. príspevok a viem, že som mohla počkať na 50. nech je to také okrúhle, ale načo? 47 je fajn číslo (rozmýšľam, akým číslom sa dá deliť.) A hlavne-vymýšľanie názvu mi vždy zaberie veľa času, hlavne ak je príspevok taký...takýto.
                                          ....................................
Občas, tým myslím práve teraz a minule, keď sa pozriem na svoj tumblr, nechápem, prečo je taký, aký je. Mám tam príliš veľa kvetov, vlasov a rúk. Aj keď to asi neznamená nič priebojné, prikladám svojmu tumblr blogu príliš veľký význam, a tak mám pocit, že som akási iná. A neviem zistiť, či sa mi tá zmena páči alebo nie a je stresujúce sa nad tým zamýšľať.
                                           ....................................
Na svete je príliš veľa dobrej hudby, ktorú som ešte nepočula, kníh, ktoré som nečítala a kvalitných filmov, ktoré som nevidela. A cítim, akoby všetko, čo som doteraz počula, čítala a videla, ešte stále nie je to pravé a musí byť aj niečo lepšie. Možno som len príliš náročná alebo je to naozaj tak.
                                            ....................................       
Vymazala som si všetky staré smsky a nezažívala som pri tom žiadne nostalgické, ani iné úžasne dramatické pocity.
                                            ....................................     
Zistila som , že nedokážem opísať vôňu môjho obľúbeného mydla tak, aby ste pochopili, aké skutočne je. Nechcem ho prifarbovať/skrášľovať slovami: úžasné, najlepšie, krásne a nezvyčajné. Pretože tie slová človeku nepovedia nič o tom, aké je. Hovoria len o tom, aký postoj máte k danej veci.
Vôňa je fascinujúca, aj keď film Voňavkár ma dosť desí.
                                            ....................................
Rozmýšľala som, aké by to bolo mať v dome soľnú jaskyňu a prišla nato, že by to bolo také super bomba úžasne úžasné, že už pri tej predstave som nadšená!!!
                                            ....................................
Pozerala som Nové bývanie na Jojke. Získala apatiu na slovo "megalomanský". Domčeky na lodiach mi prídu divné do takej miery, že sa ani neviem rozhodnúť, čo si o nich mám myslieť.
A snívam o krásnom byte pri centre mesta. Nebol by to ten nový trojizbový byt, kde sa nemôžte ani pohnúť a steny sú z papiera, takže presne všetci vedia, čo sa u vás deje. Bol by to starší byt s veľkými izbami a vyššími stropmi. S veľa oknami a hrubými parapetnými doskami, na ktorých by som pila čaj a pozorovala svet vonku. Vždy keď idem okolo takých bytov, o milimeter viac sa usmejem.
                                            ....................................
Idem spať, mám studené prsty na nohách a ráno je pondelok.
(Asi chytám nejaký zlozvyk v oznamovaní, aký bude zajtra deň. C'est la vie.)

Vava

1 komentár:

  1. len tak mi nedalo neupozorniť, že sa potom k tebe možno nastahujem, megalomansky (A)

    OdpovedaťOdstrániť