utorok, 6. mája 2014

Faktoriál som sme si!

(tak dlho som nič nepridávala, že som dvakrát zle klikla pri pridaní príspevku. hej, hrdím sa tým)
Grouplove - Let me in (nejak som si dnes zamilovala ♥)

štetiny sa kĺžu po stenách
žalúdočných,
mozog skúma nové
(násilné)
športy.
celé to zmätené
schované za znamienkom.
treba si domyslieť nenapísané,
aby sme nepochopili.
prečo do snehulienkiných úst strkáme
päste namiesto
otrávených jabĺk?
a princ ju nepríde zachrániť,
lebo ho nikto neuložil
do truhly
(mobilnej)
vedľa nej.
rozprávač zaspal
tesne pred koncom.
nevieme meno ani kde
čo chýba
čo sa skrýva
v násobnom výkričníku.


Cítim sa ako svišť, ktorý skočil do vody. Myslím, že svište nevedia moc plávať, ak sa mýlim, metafora odišla. A tento svišť je schovaný niekde pod hladinou. Len na chvíľu sa vynorí, povie svoje posledné slová a znova sa stratí vo vodách Temže. O to ide. Moc tu v poslednej dobe nebývam, ale Vava pekne kaktusy zalieva a hádam teda nezdochnú ako tie v mojej izbe. Ak by aj, ponúknem sa aspoň na vymyslenie epitafu.
Veľa toho.
Neteším sa, lebo sa teším a neviem, ako sa čo najúspornejšie zbaliť do ružového kufra s prasiatkom z medvedíka Pú. Je mi trocha smutno, že neviem, ako sa volá a že Oľga (levanduľová sova) so mnou nepôjde napáchnuť londýnskym smogom, ale život je ako kŕmiť zombíkov štrúdľom.
Ako zabúdať písmenká v (svojich) menách a smiať sa na tom.
Ako chalani na korčuliach, ktorí vás vždy odrbú len neslušnejšie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára