piatok, 19. septembra 2014

Spasiteľove radosti vs. plechové krabice.

Odkedy začala škola, žije pre: víkendy, stredy/štvrtky, robotov, vône príšer, chýbajúcich učiteľov a angličtiny, nemčiny...
+R.U.R. odkedy znova chodím na divadlo (to, že som tam bola až raz zo mňa robí plnohodnotného znovachodiča). Zvláštne. Paradoxy ako: To zvláštne klišéslovo "nadčasová" ten príbeh vystihuje bez toho, aby z neho bolo klišé. Roboti, ľudia, technika, človečina, zabili sa sami, zabili sa navzájom? Zotrú sa hranice medzi technikou a ľudskosťou. Čo by ste si vybrali vy? No, človek, dajme tomu, morálna voľba. Ale mali by roboti byť viac ľudskí? Boli zlí? Za to, že boli sami sebou? Strata individuality verzus smrtiaca stagnácia. ....
Okej, končím, len som nad tým tak rozmýšľala, bolela ma hlava a desila sa predstavy, akú nepochopiteľnú hru sa to zas snažíme zahrať. Navyše som si nikdy nerozumela s rozhodnutiami a tam je ich plno. Nerozhodujem sa? - nemožné. Rozhodla som sa nerozhodovať? - nonsens... Nemám k tomu postoj, nedá sa mi. A tak to ďalej neriešim a žijem pre víkendy, stredy/štvrtky, robotov, vône príšer, chýbajúcich učiteľov a angličtiny, nemčiny...

PS: občas rozmýšľam, prečo píšem na blog, keď už píšem, prečo píšem nezrozumiteľne? ale čo ja viem, asi som sa tak proste rozhodla.
A nakoniec sa smejte so mnou na "hipsterských" vtipoch.
okrem tohto, tento sa o hipstera ani neobtrel, ale hodil sa mi.

No a inak som rada takto článkovo zbytočná, ako sa máte vy?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára