Snažíš sa odfotiť ohňostroj?

Rozhodla som sa napísať veľmi pozitívny článok?
Asi áno.
Bude veľmi pozitívny?
To zatiaľ neviem, ale ak budem pokračovať v písaní a vy v čítaní, možno to zistíme.

 Nejde len o to, že je koniec roka, začiatok nového, skončí zima, príde jar....Myslím, že najdôležitejšie na tomto dni je zhrnutie. Dramaticky sa obzriete dozadu za svojimi dňami alebo prerolujete všetky svoje fotky na instagrame a facebooku a potom to príde...predsavzatia, rozhodnutia s sľuby. Najviac začínajúcich športovcov a nadšencov zdravého života je rozhodne v januári. Je to celkom nudné. Spýtajte sa ľudí okolo seba na predsavzatia a uvidíte, čo vám povedia. Väčšina to odignoruje(hádajte, koľkokrát som to slovo prepisovala, kým som ho napísala správne) s pohľadom, že je to zbytočné a tí ostatní vás odbijú trápnym klišé typu: začnem cvičiť(a naozaj tomu veria), schudnem( pretože tie dve kilá ma oberajú o všetko šťastie), začnem sa učiť po japonsky(okej, toto nie je klišé) a tak podobne. Chápete dúfam, čo myslím.
Dobre, možno to vyzerá, že som odporca všetkých predsavzatí. Nie, naozaj nie som. Práve ja som ten človek, ktorý si dá stoveľa...ok, to nie je slovo stovku  sľubov a nápadov na zlepšenie a dodrží...jedno, najčastejšie žiadne. Možno je to tým, že si ich nezapíšem a na všetko, čo nezapíšem zabudnem.
Verili by ste, že som sa stále nedostala k tomu, čo som chcela povedať?
Po prvé: zabudla som písať (očividne...je pekné slovo...a očividne to vidíte)
Po druhé: musím sa odučiť to divné artikulovanie, čo sa na mňa nalepilo (ak ste aj vy človekom, ktorý rozhadzuje rukami pri každej vete ako chobotnica, tak...vuhú, nie som sama)
Po tretie: nejdem to zaobaľovať radšej a dostávam sa k pointe (prosím čítajte pointa, nie poenta)
Prestaňte(nie, nerozkazujem vám, hoci to tak vyzerá...predstavte si to povedané mierne miernym tichým aaaach milým dajme tomu hlasom) si dávať zbytočné predsavzatia( áno, rozprávam sa s tebou moje neschopnopíšuce ja), ktoré nedodržíte. A hlavne, ak si už nejaké dáte a ste ochotní ho dodržať, premyslite si ho. Naozaj si myslíte, že keď ste doteraz trávili večery so zmrzlinou, tak oddnes začnete s brušákmi a vydrží vám to? Nehovorím, že nie. Je dosť možné, že áno, ale ide o to, či vám to v niečom pomôže. Máte radi zmrzlinu. Nemáte radi brušáky. Takže logicky sa vzdáte toho, čo máte radi, aby ste mali o dva centimetre menej z pásu a každý deň budete mraučať, pretože vám bude chýbať vaša obľúbená oriešková zmrzlina?
Tento rok(bolo to včera, takže minulý rok, ale to znie akosi dávno) som si povedala, že si žiadne prízemné predsavzatia nedám. Nie, nezačnem cvičiť, nezačnem pravidelne behať a asi sa nikdy nenaučím namaľovať si linku. Aj keby som chcela. Pretože, povedzme si to otvorene, pre môj život to nie je veľmi podstatné. Predsavzatie na tento rok: posúvať svoje ciele o niečo vyššie, pretože nie, nie som nechopná, som super a super ľudia majú vysoké ciele(a vy ste tiež super, všetci sme super, tak sa tak správajme)... a tiež neskĺznuť do otrepaných klišé.
Dobre, končím, pretože neviem, kde som sa to dostala...
Ak chcete cvičiť, cvičte
Ak chcete jesť zdravšie, tak okej, ja by som chcela tiež
Ak sa začnete učiť po japonsky, tak držím palce
Ale hlavne robte to, čo chcete, čo vás urobí šťastnými, pretože inak to nemá zmysel(nie, nejdem rozjímať nad zmyslom života...idem). Dobrá kondička je super vec, aj pekné nohy, ale prosím nerobte to len, aby ste mohli bez výčitiek postovať na instagram fotky o zrkadlo s činkami.
Koniec:
Majte pekný rok(oou, som trápne klišovitá) a prosím robte to, čo chcete. Pretože ste super, naozaj ste( a to hovorím ja, ktorá vás ani nepozná, tak si predstavte, akí super musíte byť pre tých, ktorí vás poznajú) a super ľudia sa musia snažiť dosiahnuť super veci. Nie priemerne dobré a nudné, ale super!!
A okrem toho....(skoro) nikto sa o vás(ani o mňa) nezaujíma. Väčšine ľudí to je naozaj jedno, čo robíte. Majú svoje problémy, svoje predsavzatia, ktoré chcú naplniť a sami sa snažia byť šťastnými. Ste najdôležitejšou osobou, ale iba svojho života.

Vuhú...super, končím už naozaj
(A som super a vy tiež a to nám nikto nezoberie )
a najsuper je olly
(pridávam tu dobrú pesničku, aby vylepšila tento podivný mobológ?)

snažím sa fotiť

mám super spôsob chladenia vecí

Vava (divne sa hýbuca, píšuca a veľmi málo pozitívna)
Ak ste si dali nejaké cool super predsavzatie, rada sa nechám inšpirovať...

Problém "supermäkkosti".

Bola taká mala ihla. V skutočnosti nebola malá, bola len ihla a tak bola taká, aká bola. Malá. A bola sama. V celom hornom poschodí bytu bez čísla, lebo odpadlo a nikto sa nemal k tomu ho znova prilepiť na stenu. Vždy, keď tam niekto šil, musel sa spoliehať len na ňu a to nebolo nič moc. Bola to totižto nespoľahlivá ihla, čo rada chodila na výlety. Tak som sa raz nahnevala a povedala si, že ju nespustím z očí. Vytrvalo som na ňu žmúrila, až ma začali štípať. Šla som sa vyplakať na balkón, aby tá slaná voda vo mne zmrzla skôr, a keď som sa vrátila, bola preč.
,,Samozrejme..." unudene a skepticky som povzdychla a schovala látku. Dnes nepošijem. 
Šila som dlho. Nikoho už o tom nebavilo počúvať. V skutočnosti som za to nemohla ja, ale tá ihla. Nikomu som sa k tomu nepriznala. Mali by ma za blázna a ona to vedela, preto si toľko dovoľovala. 
Bol večer a ja som bola unavená. 
,,Samozrejme..." unudene a skepticky som povzdychla a schovala látku. Zostávalo mi pár stehov. Dva či tri, ale jednoducho som už nevládala. Položila som ihlu na nočný stolík a zhasla svetlo.
,,Prosím, nechoď preč, pekne ťa prosím. Už len dnes a dám ti pokoj, sľubujem!" zašepkala som jej a zaklipla oči. Aj taká ihla musí mať city...
Ráno som sa zobudila a automaticky siahla na stolík. Párkrát som naslepo zahmatala, ale už som to vedela. Bola opäť preč. Na výlete. Potvora jedna!
Malé čudo s chudými rukami a dlhými nohami som došila po týždni. Bola som spokojná. Niť mi skoro došla a z látky zostali len diery. Ihlu som zapichla do iheľničky a dlho na ňu pozrela. 
Nedbá na mňa, uteká, najradšej by sa už nikdy nevrátila. Lenže sa vrátila. Lebo sa bála, že by mi nejaká iná dopichala prsty.

dada proti Dada.

Manifest dada možno poznáte a možno nie. Možno áno, ak ste to preberali v škole a ešte si to pamätáte. Možno nie, ak nie. Ja som rada, že som možno áno, oveľa menej rada som už za to, že som ho nikde nenašla v takej forme, v akej som chcela.

"A priori, to znamená po slepačky, Dada kladie nad čin a nad všetko: POCHYBOVANIE. Dada pochybuje o všetkom. Dada je pásovec. Všetko je dada. Nedôverujte Dada. Antidadaizmus je choroba: Autokleptománia, normálny stav človeka, je Dada. Ale skutoční dada sú proti Dada. 

AUTOKLEPTOMAN 
Ten, kto kradne - bez toho, aby dbal na svoj záujem, na svoju vôľu - prvky svojej osoby, je kleptoman. Kradne sám sebe. Odstraňuje črty, ktoré ho vzďaľujú od spoločnosti. Meštiaci sa navzájom podobajú- sú všetci rovnakí. Nepodobali sa však na seba..." (Tristan Tzara)

Čo som však našla vždy, bol návod, ako vytvoriť dadaistickú báseň aj s tým ich celým autotextom.... Nerobila by som to (ale možno áno, keď som to možno áno), ale drsne kreatívne úlohy našej slovenčinárky ma k tomu donútili.

Šťastný ďateľ.

Všade sa hovorí o tom istom. Ebola, lístky zadarmo a nový model latrín v predaji... Už ma to nebaví počúvať a tak stále spím a nič nerobím. Ale nie je to také ľahké, ako by sa mohlo zdať, pretože chcieť niečo robiť a nič nerobiť je silný rozkol osobnosti. Skončím  ako Othello, čo sa otrávil Hamletom po tom, ako ho zaškrtil Iago...
Takže pred tým, než tu niečo zomrie (aj keď ja tu už dlhšie cítim zhnité maliny), poviem len:

A už mám plán.
1. napíšem si životopis do Martinusu
2. strávim čas so starkou a ukradnem jej tajomstvá
3. vystraším Ježiška
4. naplním sľúbené
možno trochu neskôr...
5. veci nechám pred dverami, aby nebolo čo upratovať
Ale teraz idem do školy.
Čítajte Slovákov (blogových, knižných, tých z toaleťákov...), smejte sa so smejúcimi psami, nedovoľte vašim palcom behať vám po bruchu a bojte sa želatíny.
Plus reklama s krásnou Kayou, ktorá stojí pre mňa za dvadsaťjeden minút života.

He's up each morning bright and early

To wake up all the neighborhood

To bring to ev'ry boy and girlie

His happy serenade on wood

Kníhkupectvo

„Hľadám Súmrak,“
„Musíte si počkať, ešte je len poobedie,“
„A Zlodejku kníh tu nemáte?“
„Pár ich tu bolo, ale už odišli,“
„Nemám čas...“
„na umieranie?“
„Na hry...“
„O tróny?“
„Ach, Sú na vine hviezdy?“
„Čo myslíte vy, Kam zmizla Aljaska?“
„Hm,“
„....Čítaš denníky?“
„Cudzie?“
„Džínsové?“
„Polnočné,“
„Sú tu zakázané Prudké pohyby,“
„A dotyky?“
„Nie na ústa,“
„Zvláštne Mužské interiéry to tu máte,“
„Úplne najviac,“
„Nevolám sa Sára....a ty nie si Básnik.“
„Nehovorím, že sme Kráska a netvor, ale vyzerala by si dobre Na opätkoch,“
„Nemám Kožené srdce,“
„Ja nemám Pancierové srdce a nesťažujem sa,“

„Si jeho Syn?“
„Nie. Je skôr môj Hostiteľ.“ 
„Tak predsa sme sa vrátili k Súmraku.“



Vava