pondelok, 21. októbra 2013

Wow, tu es un connard.

Môj život je naplnený. To znie sprosto. Pohárovo? Fľaškovo? Fľaškovito... Nie, sprostý sa hodilo najviac. Ale aj tak, keď som šťastná, mám chuť používať také primitívne výrazy a totálne klišé, lebo je to vtipné a mne sa smiať chce. 
Občas je až zarážajúce, ako je všetko v pohode. Ako človeka poteší, keď mu niekto navrhne vysokú školu súvisiacu s výtvarníctvom, aj keď doteraz bol v tom, že práve tento človek si myslí, že nemá talent. Ako si o ňom myslia, že je múdrejší než v skutočnosti je, chvália ho a majú veľké očakávania. Prejavia záujem. Aj pre ten idiotský sekundový úsmev je to super.
Ale nedá sa povedať, že k šťastiu potrebujem ostatných a ich pozornosť, lebo... Fuj, filozofická rovina je na obzore. Ešteže sa viem vkusne včasne zastaviť.
Mám chuť si spievať po francúzsky, pretože to neviem a učiť sa Marínu, pretože nemusím. Ale nebudem, lebo Marína je plytká a francúzštinu neznášam.
A pri dobrej nálade sa treba chváliť (a týmto chválam aj veriť) a teda vám so smädom predstavujem budúce básničky poetky moi et vous.

Odrbaná peroxidom.

Peroxid nevinne na regáli leží,
chlp po chlpe túžobne mi ježí.
Tajne o ňom týždne snívam...
Nech sa aj ja radím k blondýnam!

Ale zmeniť sa
iba preto, že sa to niekomu zrazu páči.
Dosť blbosť, nie?
Mám byť ten „niekto“, pretože to iný povedal?

Ruky sa mi trasú hazardnou triaškou,
pohľadom sa hrám s peroxidovou fľaškou.
Stelesnenie rozhodnutia sedí mi na pleci,
už nie je čas na ďalšie prázdne keci.

                              ...

Do zrkadla sa poloprižmúrene zubila,
cudzia tvár sa tam na ňu túžobne cerila.
Krátkym výdychom do ticha šepla:
,,A doriti...“

Od Maríny to má ďaleko. Toto je aspoň dobré. Ale druhýkrát rozmýšľať, či to potrebuje cenzúru, a písať zbytočné úlohy na literatúru na ešte zbytočnejšej geografí už, minimálne ja, nemienim. Ale možno Vava...
Úprava podľa momentálneho stavu: Už sa tak necítim, nevadí, dobré veci treba jesť aj po dátume spotreby. Teraz už len počítam na prstoch slabiky jedného sklamania, ktoré ani nemá právo hocijakým sklamaním byť. Ale ako sa hovorí, svet je nespravodlivý.

Úprava podľa postmomentálneho stavu: Len jedna veta, aby som nezdržovala: Nepíšte príspevky dlhšie ako hodinu, lebo ako sa hovorí, nálady sú prchavý plyn.
A možno to hovorím len ja.

9 komentárov:

  1. Tvé psaní mě fakt baví :-) A připoměla jsi mi tou básničkou mou dávnou lásku :-)

    World By Bella

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dúfam, že nie v tom zmysle, že si si kvôli nej zperoxidovala vlasy :D a ďakujem

      Odstrániť
  2. skvely članok, super pišeš :) najviac ma pobavila veta ,,dobré veci treba jesť aj po dátume spotreby", to si musim niekde zapisať, skvele do života :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. milujem ťa.
    (tento bujarý cit som ti už raz vyjadrila, všakže ?)
    a tvoje dielko by som sa s radosťou učila na prednes.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. možno áno, ale stále to dokáže potešiť ako niektorých maniakálne chorých jedincov zvuk otvárajúcej sa nutely.
      a bajočko, snažila som sa to dostatočne zdôrazniť, moje a Vavino dielo to jest :)

      Odstrániť
  4. a vieš, že nádherne, skvelo, úžasne píšeš?
    a že to všetko by som čítala znovu a znovu.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. 'A doriti..' :D najviac. Najlepsi zaver basnicky. By mali vymenit Marinu za tvoje dielo vramci povinnej literatury.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veľa diel by mali vymeniť (za moje (A))

      Odstrániť
  6. preboha, to zase nie ;) ale páči sa mi to!

    OdpovedaťOdstrániť