pondelok, 3. marca 2014

Just keep your head above water...

Vonku svitá na lepšie časy, na jar a v mojej duši sa zatvárajú okná. Slnko je príliš prudké na depkárske rolety, rozmýšľam, že si kúpim žalúzie. Také sivohnedé, aké bývajú v starých šedých panelákoch.
 
Najviac som sa bála toho, že sa utopím a zomriem. Predstava na to ma desila. Ale potom...potom som si uvedomila, že presne to sa teraz deje. Topím sa, pomaly klesám dolu na dno oceána a tlak sa snaží rozdrviť mi lebku.
Rozmýšľam, čo bude, keď sa moje nohy dotknú dna a moje okolie zaplní tma. Bude mi zima na plecia a členky a možno si to ani neuvedomím, lebo v tom čase už nebudem mať kyslík a bude mi zbytočné, že zvyknem dýchať do bránice.


-niektorí ľudia sú príliš usmiaty pre tento svet- 


Mám pripravené kvetináče a hlinu, na okne budem pestovať oregano, pažitku, levanduľu a pri dome slnečnice, orgován a čučoriedku. Chýba mi jar. Tá jar vnútri mojej duše, keď som hrala Beethovena a cez strešné okno ma slnko hrialo na krku. Teraz hrám Chopina.
Ak by som sa narodila ako umelec, chcela by som byť umelcom rock n rollu, umelcom, ktorý strieka farby naokolo a vytvára diela, ktorým sám nechápe, umelcom s rukami hrajúcimi bláznivé tóny a dušou, ktorá si užíva život. Melancholici majú v hlave príliš veľa nesplnených snov a nevyslovených slov. 

Vava

3 komentáre:

  1. Hovorí sa, že problémy ľudstva sa dejú z dvoch dôvodov : 1.) Konáme bez rozmýšľania , 2.)Rozmýšľame bez konania :) Tak čo potom , navyše melancholici sú super ..keby neboli tak by nevznikol takýto super článok povedzme !

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nechápem, ako môže mať v hlave niekto toľko myšlienok, ktoré dokáže spracovať do dokonalého umeleckého nonsensu. A to obdivujem na tvojom písaní. (áno, smej sa mi, že si viac všímam hlúposti ako podstatu textu)
    Mne tiež chýba jar. Neskutočne...

    OdpovedaťOdstrániť