štvrtok 6. marca 2014

Vyvrátim ti skutočnosť i predstavy, raňajky aj obed.

Ležala som na posteli s otvorenými očami. Všade bola len tma a občas sa tam mihlo aj ticho. Nádych výdych, uvedomenie si tikotu hodín, vrčanie starej chladničky a kvapkanie vody v radiátore. Tí všetci ticho odháňali ako mravce z kuchyne. Soľou.
O koľko je silnejšia ako cukor, pomyslím si pri spomienke na nedávny pokus o nevoľnosť za účasti šarmantých asistentiek soli a kávy v krátkych minišatách. Teraz by som brala i teplotu a bolesť brucha. Na to sú lieky. Čo však so sebou po strate konformity?
Pomaly som zatvárala oči. Vôbec som sa so žmurkaním neponáhľala. V tej tme to akosi stratilo význam.
Po ramene mi pomaličky stekala kvapka krvi. Nevidela som ju a, reálne, takú vec len ťažko môžete poriadne cítiť. Jednoducho som jej verila. Že tam je. Stekala mi po pleci svojim ležérne imaginárnym tempom. Otravne apaticky voči mojej túžbe spať.
Nemohla som si ju utrieť rukou už len z dôvodu jej príliš radikálneho uvedenia do skutočnosti. A tiež sa mi potom nechcelo vstať a umyť si ruky.
Nechcela som ju nechať na pospas predstavám a zaspať. Na to som mala príliš čistú perinu.
Tak sme tam ležali, ja, ona, tma a tiché zvuky/zvuky ticha, a rozmýšľali, ako veľmi budeme zajtra potrebovať kávu.
Bez soli.

A ešte na navodenie atmosféry: Muse - Follow me (mňa radšej nie).
už nedávam texty do obrázkov, toto bolo kedysi (A)

V skratke by sa to mohlo volať: Trápenia (sobotňajšej) noci a prečo mi stále tečie radiátor. Ale ja aj čísla radšej píšem slovom...
Momentálne ma trápi:
- chrípka,
- bolesť hlavy, čo s prvým bodom nesúvisí,
- prehromadenie myslenia pri ľahu v posteli a malá kapacita poznámok v mobile,
- aký blog ma ladylane a či ho má (dikičko, ak sa k tomuto vyjadríš),
- narcizmus a objektovosť

Nie je to najhoršie, keď si predstavím predĺžený víkend (a odmyslím detox, diétu, či jednoducho: volajtesitosvinstvoakochcete) a cestoviny s hľuzovkou, ktoré ma druhý deň vábia nebeským hláskom. Aj keď sa trochu nudím, čítam skvelú knihu a bude mi chýbať môj dokonalý a krvou kúpaný kabát na jarojeseňozimu. Verím, že toto odbobie už pošlo.
Takže... nejdem poetizovať, lebo jahody sú zlé.
A ešte je tu ananás...

5 komentárov:

  1. Jahody nie sú zlé a z ananásu ma bolí jazyk. Muse je lepší než skvelý a prajem skoré uzdravenie! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím, že by boli (tie jahody zlé), keby mali mať nejakú vlastnosť, ale pred tým ich vždy zjem a moc sa nezaoberám charakteristikou osobnosti. ale naozaj si myslím, že by to bolo zlé ovocie

      Odstrániť
  2. Prepáč že ti to komentujem na dvakrát ale akosi mi to nefunguje (a moje IT schopnosti sú bohužiaľ na bode mrazu).
    Cítim veľkú náklonnosť k tvojej kvapke krvi a som, smutná alebo nesvoja z toho že sa ľudia majú zle. Maj sa dobre prosím :)
    A skoré uzdravenie prajem :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dikičko za prvé a dikičko za druhé (A)

      Odstrániť