utorok, 15. júla 2014

Noviny a Menorca a skinheadi.

Ľudia, trpiaci chorobnou túžbou kupovať si televíziu so stále väčšou uhlopriečkou, môžu byť nebezpeční! Možnosť odosobniť sa od diania v televízií vraj negatívne vplýva na psychiku každého priemerného človeka. Niektorí jedinci nadobúdajú kýžený pocit "vševedúcnosti", ktorý podľa doteraz získaných dôkazov v skutočnosti nemôže existovať. 
Začiatky tejto poruchy siahajú do dávnej minulosti, keď samozvaní čarodejníci videli osudy druhých v sklenených guliach. V tej dobe sa manipulátori na rozdiel od súčastnosti nachádzali pred sklom a nie za ním. 
Na úspešnom uchytení tejto ilúzie v dnešnej spoločnosti sa zaslúžil hlavne nedostatok skutočného nebezpečenstva, plochosť obrazovky a účinnosti vety: ,,Veď to je len vymyslené.". Môže mať tiež vedľajšie príznaky, ako nečakané nadobudnutie znalostí v oblasti politiky, školstva či športu, ktoré môžu okolie vytáčať do nepríčetnosti a tým pádom ho robiť nebezpečným. Za stáleho fungovania vety "veďjetolenvymyslené" už prišlo o život alebo aspoň k úrazu mnoho obyvateľov tejto planéty. 
V tomto čase však táto porucha ešte nie je potvrdená žiadnou nezávislou ani (napeniazoch) závislou vedeckou organizáciou, takže ju nikto nemôže vyvrátiť.

Och! Och za mojou novinárskou kariérou, ktorá zomrela niekde na polroku, och, za všetkých chudákov, ktorí musia počúvať svoju matku, ako sa vyzná v cyklistike a psychológií. Ale po tom, ako som sa posťažovala, sa idem aj radovať. Veď je leto, občas aj teplo, mrhám časom na ničnerobenie a z časti úspešne bojujem proti závislosti na káve.
Posledne som spomínala, že idem na dovolenku. A bola som. A šla by som zas...

Na inkliminovanom mieste (Menorce) som nefotila... nič. Nie, jednu fotku predsa, ale to sa neoplatí ani počítať. Chyba, že som privolila na to, vziať si len jeden foťák...
Učím sa španielčinu a na hodine sme si spomínali, že v Španielsku sa nehovorí len po španielsky, ale rozdielnosť katalánčiny a tej mojej "naučenej" španielčiny ma celkom prekvapil. Na to, aký je Menorca malý ostrov, som tam mala možnosť pohovoriť si asi najviac jazykmi za moju dovolenkovú minulosť. Francúzština, španielčina, katalánčina, angličtina, nemčina, taliančina a tak. Hlavne Angličanov tam bolo pomaly viac ako v Londýne, keďže to bola ich bývalá kolónia a oni sú takí tradicionalisti v tomto. No a možno im tam je len dobre, pretože dobre tam naozaj je! Na juhu sú skvelé pláže (vlny, piesok a žiadni plážoví predavači) a na severe ... tam to proste dobre vyzerá. Všetci boli strašne milí, dokonca aj Slováci, ktorých sme stretli, ale bolo to tam trochu mŕtve. Maximálne vzrušenie som zažila, keď na javisku baletil Snapeov dojník a dvakrát po sebe mi nejaký Katalánec hodil loptu do hlavy, takže nič moc. Ale nejdem sa tváriť, aj tak nie som nejaký "discotyp".
Teraz sa už len morím s nemeckým Vogue a voniam po mangu. 

2 komentáre:

  1. jeej na Menorcu chodíme každý rok skoro som tam už ako doma :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hmm Menorca. Exotika. Ešte nikdy som tam nebola. Hmm skinheadi.
    Pekne píšeš:)
    valley-off-the-dollss.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť