Girl, dont be so sad

Medzi panelákmi, na sídlisku, obklopený betónom, sa veci zdajú skeptickejšie. Na chodníkoch sa vytvárajú šedé kaluže a ľudia na balkónoch vyfukujú dym z cigarety do povešaného oblečenia.

Sme panelákové deti, tenisky pokladáme na studené schody a starý hnedý výťah je našim nepriateľom. Betón vytvoril okolo našich životov šedú klietku...

Slnko vychádza každé ráno a zapadá každý večer. Nie je to komplikované a predsa zo života robíme priveľkú drámu.

Ak by som mala vybrať obrázok, ktorý dokonalo opisuje našu triedu, bol by to tento. 

(Ale mám sa dobre, aj keď to tak niekedy nevyzerá.)
Páči sa mi, ako sa niektorí ľudia hrajú so slovami. Pár veršov, ktoré sa mi za posledné dni najviac páčili:

Vlado Janček:

Ľudstvo
---------
Vpred! Ku hviezdam chceme rásť!
Vesmír bude NASA vlasť.

Bank’s not dead
----------------
V banke je klietka hanby,
v klietke je klientka banky.

Tak už sa to chodí
--------------------
Celou cestou do lesa
strašne išlo dobre sa.
Celou cestou z lesa
strašne išlo zle sa.

Keď je jedným dobre,
iní majú smolu:
horár ide hore,
dolár ide dolu.

Toto som našla na jednom ÚŽASNOm blogu a akosi mi to nejde von z hlavy. Lifetime:
rada sa prechádzam,
v archíve vlastnej mysle.
v polnočnom tichu,

predčítam si z 

obrazov a spisov

vlastnej pošetilosti.

Ak poznáte nejakého dobrého básnika, knihu alebo blog...napíšte.
5seconds of Summer
Vava

Kapusta a cherry paradajky

A tak si žijem, väčšinou som z nevysvetliteľných príčin šťastná, inokedy nie. Občas hrám na klavíri, občas na gitare, občas sa učím spievať, občas animátorčím a občas si čítam anglické a talianske slovíčka. Tancujem si po schodoch, prechádzam sa po večeroch a mám pokušenie cvičiť pilates. Zaľúbila som sa do čítania kníh pred spaním a rada píšem niečo zvláštne, čo sa nedá nazvať poéziou, ale mne sa to páči. Nie presne to, čo vytvorím ale to, že som „niečo“ mala vnútri seba a zrazu je to von a ja mám priestor na ďalšie myšlienky.  

Okrem toho ma mrzí, že nie som poctivý študent. Chvíľami by sa mi páčilo mať samé jednotky, byť tým zodpovedným a zaujímať sa o nezaujímavé veci, ktoré nás tam učia...ale

môj život je krajší ako bol pred rokom, pol rokom, pár mesiacmi. Robím veci, ktoré ma bavia(konečne) a naplňujú(druhá až štvrtá veta) a častejšie sa rozprávam s ľuďmi, ktorých ľúbim a viac ich počúvam.

Ľúbení ľudia:
osoba, ktorá nie je panovačná  (J/E)
          , ktorej posteľ je veľmi pohodlná  (A)
          , ktorá má vždy veľa čokolády (Z)
          , ktorá ma rozosmieva, keď som smutná (J)
          , na ktorú žmurkám (V)
          , s ktorou sa nikdy nehádame (M)
          , ktorá tvorí zo (Z) nezvládnuteľnú dvojicu (B)
          , ktorej palacinky sú najlepšie (T)
          , s ktorou sa rozprávam málo, ale mám ju rada a asi viac než ona mňa :D (M)
          , ktorá je pozitívna a talentovaná (B)
               
A je mi dobre.  Možno to nie je najsprávnejší postoj, ale nemôžem zato. Každý sa zaujíma o niečo iné a ja nepatrím medzi tých úžasných študentov riešiacich olympiády z každého predmetu.

Ale snažím sa snažiť, pretože preto.

(Chcem vedieť hrať na gitare ako on. A jeho tiež ľúbim, aj keď nie tak veľmi)

Prosím, prosím povedzte, že tiež nie ste dokonalým študentom a občas sa nenaučíte na fyziku. 

Sľubujem, že sa polepším a budem pridávať fotky, ktoré sama odfotím. A zatiaľ obrázky, ktoré sa mi(z ďalších neznámych príčin) páčili.

Vava.

Nepoprosím, pomôžte mi.

Medzi zubami mám zvyšky kakaového koláča. Pravidelne ich zapíjam mliečnou kávou a myslím na to, že čoskoro budem mať sklovinu žltú ako poriadna poctivá šťanka. Bojím sa toho.
Chcela by som si kúpiť overal, dlhú sukňu a dokonalé nohavice z lindexu (a potom ich rozhrýsť tými zubami).
Celkom dlho som nič nepísala, nejak nebol čas. Aj toto je len taká odnož, keďže ma desia celé ako je 50 a tak. A navyše by som chcela len tak oznámiť, že hocikto, kto pozná nejaký zvláštny druh umenia, hudby, hocičoho výstavy či vystúpenia schopného, budem ho ľúbiť, skoro ako tie nohavice, ak mi o tom dá vedieť. Organizujem akciu, ktorá s tým súvisí a možno preto, že zatiaľ moc neorganizujem, mám potrebu o tom aspoň hovoriť a žiadať o pomoc, nech si stále  uvedomujem, že tá vec existuje (hádam bude).
Aj by som vám povedala niečo zaujímavé, ale nič nemám. Nič konkrétne a vám prospešné. Ale napriek tomu... Som rada, že sú prázdniny, chcela by som isť niekam preč, na Island, do Dánska. A už posledná vec v tomto "júzles" príspevku, ak ste z okolia Žiliny, v jednom blízkom meste na severe sa budúci víkend uskutoční jedna street art akcia, na ktorú sa už naozaj teším. A keďže som Vavu ešte nepresvedčila, aby šla so mnou, pokojne sa pridajte.

http://www.youtube.com/watch?v=SbyAZQ45uww
také sexy video nemajú, ani novodobé speváčky
(ak nejde, tak si tú pesničku predstavte, mobil je mrcha)

Mala by som...

...písať laboratórnu prácu z fyziky na tému pružinový oscilátor, naučiť sa dejepis, pridať tu(konečne) niečo zmysluplné alebo aspoň poloplné, prestať strácať mobil a následne ho nachádzať vedľa mňa na posteli, nejesť tak veľa sladkostí a asi sa aj menej sťažovať (:D).

A možno

Ak by sme boli báseň

ja prvý verš a ty druhý

nerýmovali by sme sa.

Rýmy, zhody, kompromisy sú pre nás príliš zložité.

Boli by sme báseň bez pointy.

Plná myšlienok a názorov

a dramatických prestávok, počas ktorých by sme sa bozkávali.

V strede viet by sa stretávali prebytočné čiarky,

zapíjali by samotu, chlapov a osud.

A výkričníky by sme zrušili.

Nehodia sa do nášho sveta.

Kúpili by sme si v martinuse knihu o behaní.

Prozaickú poetickú umeleckú...

aspoň na obálke.

Podobne ako my.
A možno by sme len čakali
v hrubej zbierke na polici v knižnici.

Čakali na prečítanie v tmavej kaviarni na rohu

a zaspávanie pri nočnej lampe.

Zmysluplné myšlienky ma však obchádzajú a ja neviem, ako ich prilákať do útrob mojej hlavy. A tak vám tu dám len ďalší výplod, za ktorý sa o pár rokov a možno dní, už nebudem priznávať.  

Vava

Dajme si koláč

Roztopašná chôdza popri skrinkách
stretneme sa pri orieškových milkách
z lidlu
vravíš, že tam majú lacnú zmrzlinu.
Roztopašné kroky popri skrinkách
usmejem sa na teba pri nesolených chrumkách.
A ak budeš chcieť, tak budem tvoja
roztopašná slečna
a ak budem chcieť tak budeš môj.
Veď láska nie je večná.
Aspoň naša nie.
Lebo sa smeješ príliš zvláštne

a ja zmýšľam trochu

roztopašne.