Prečo sa ľudia cítia starí?
Zamyslite sa nad tým. Chceme zomrieť mladí. Lenže ako vieme, kedy
je tá správna chvíľa povedať si: „Nebuď naivná! Už dávno
nie si mladá, krásna a zábavná!“
A čo je na starobe vlastne také strašné? Nepáči sa mi, ako sa ostatní priam desia toho slova. Myslíme si, že po sedemdesiatke to už nebudeme my. Premeníme sa na bezduché, bezbranné stvorenie bez akýchkoľvek zaujímavých vlastností. Dobre, ani ja sa neteším z predstavy, že sa stanem senilnou a svoje zuby budem uchovávať v pohári pri posteli, cez reklamu nestihnem dobehnúť na záchod, Poštu pre teba si zapnem, čo najhlasnejšie a každý mesiac budem s paranoiou stáť pred dverami svojho lekára. Ale, kto povedal, že to bude môj prípad? (Odpoveď: gény) Keď dokážeme ovplyvňovať, akí sme teraz, prečo si myslíme, že neovplyvníme, akí budeme potom? Viem, príliš veľa otázok, príliš málo odpovedí. Občas sa zamýšľam, čo je horšie. Skončiť ako nudná babička pečúca doma koláčiky a rozmýšľajúca iba nad tým, či jej vnúčikovia obedovali alebo babka hrajúca sa na sexy kočku s ružovými vlasmi, premýšľajúca či tie očné linky nie sú príliš NEvýrazné. Odpoveď som zatiaľ nenašla. Chcela by som byť babičkou, ktorá učí svoje vnúčatá kresliť, napriek tomu, že to sama nevie. Hovoriť im, aby sa stále smiali, hoci ostatní ich zato budú odsudzovať. Netrápiť ich svojimi životnými ťažkosťami, pretože budú mať dosť vlastných a netvrdiť im, že život je nespravodlivý. Hrať im na klavíri a nútiť ich robiť vlastné rozhodnutia. Byť pozitívna, vysmiata a šťastná.
Ale...to hovorím teraz.V skutočnosti nemôžem vedieť, ako skončím. Možno o pár rokov budem chodiť s ružovými vlasmi. Možno budem v ruke držať knihu babkiných receptov. Možno nebudem mať možnosť byť starou. Možno nebudem ani babkou. Možno budem úplne iná, aká som chcela byť. Možno...
No nech sa stane čokoľvek, som rozhodnutá zomrieť mladá. A ak nie telom, aspoň dušou.
.......
I know you will, I know you will
I know that you will.
A čo je na starobe vlastne také strašné? Nepáči sa mi, ako sa ostatní priam desia toho slova. Myslíme si, že po sedemdesiatke to už nebudeme my. Premeníme sa na bezduché, bezbranné stvorenie bez akýchkoľvek zaujímavých vlastností. Dobre, ani ja sa neteším z predstavy, že sa stanem senilnou a svoje zuby budem uchovávať v pohári pri posteli, cez reklamu nestihnem dobehnúť na záchod, Poštu pre teba si zapnem, čo najhlasnejšie a každý mesiac budem s paranoiou stáť pred dverami svojho lekára. Ale, kto povedal, že to bude môj prípad? (Odpoveď: gény) Keď dokážeme ovplyvňovať, akí sme teraz, prečo si myslíme, že neovplyvníme, akí budeme potom? Viem, príliš veľa otázok, príliš málo odpovedí. Občas sa zamýšľam, čo je horšie. Skončiť ako nudná babička pečúca doma koláčiky a rozmýšľajúca iba nad tým, či jej vnúčikovia obedovali alebo babka hrajúca sa na sexy kočku s ružovými vlasmi, premýšľajúca či tie očné linky nie sú príliš NEvýrazné. Odpoveď som zatiaľ nenašla. Chcela by som byť babičkou, ktorá učí svoje vnúčatá kresliť, napriek tomu, že to sama nevie. Hovoriť im, aby sa stále smiali, hoci ostatní ich zato budú odsudzovať. Netrápiť ich svojimi životnými ťažkosťami, pretože budú mať dosť vlastných a netvrdiť im, že život je nespravodlivý. Hrať im na klavíri a nútiť ich robiť vlastné rozhodnutia. Byť pozitívna, vysmiata a šťastná.
Ale...to hovorím teraz.V skutočnosti nemôžem vedieť, ako skončím. Možno o pár rokov budem chodiť s ružovými vlasmi. Možno budem v ruke držať knihu babkiných receptov. Možno nebudem mať možnosť byť starou. Možno nebudem ani babkou. Možno budem úplne iná, aká som chcela byť. Možno...
No nech sa stane čokoľvek, som rozhodnutá zomrieť mladá. A ak nie telom, aspoň dušou.
.......
I know you will, I know you will
I know that you will.
A teraz trošku odveci(nech nemám ten príspevok taký kratučký): Keby ste si mali vybrať medzi ľudovkami, street dancom, rock n rollom a stepom. Čo by ste si zvolili?
Vava
Krásny príspevok :)
OdpovedaťOdstrániťJa osobne si myslím, že na starobe nie je nič zlé. A to, čoho sa tak každý bojí, že budeme ako tie babky, čo nenávidia mladých, že budeme musieť všetko vedieť, všetko počuť, že sa budeme furt sťažovať.... Ja osobne si myslí, že budeme rovnaký, aký sme teraz len o trochu viac skúseností múdrejší. Ja sa náhodou aj kus teším, keď budem môcť každé ráno vstať ešte pred svitaním, uvariť čaj alebo kávu, pre seba aj pre drahého, pôjdem s ním na prechádzku do lesa a budeme pozorovať, ako slnko vychádza. Celý deň budem môcť byť s ním, čítať knihy, pozerať filmy, písať romány, kresliť, tvoriť, starať sa o vnúčatá .... :) podľa mňa to nieje zlé ! práveže naopak.
Nádherně jsi to napsala. Takové myšlenky bývají velmi mučivé, ale právě takové myšlenky člověka dokopou k činům, aby něco se svým životem udělal, nebo bude litovat. Stáří se bojím, tak jako se bojím, co bude celkově, proto je na čase zařídit si dobrou budoucnost a užívat si přítomnost, což se lehce říká, ale těžce plní.
OdpovedaťOdstrániťJinak kdybys byla takovou babičkou, o jaké sníš, že budeš, závidím tvým vnoučatům. :)
PS: lidové tance se mi líbí a chtěla bych je umět už jen proto, že je neumím, ale víc by mě bavil street dance.
Súhlas, veľmi pekne napísané :) Nemám rada, keď sa každý po 50-ke sťažuje na to, aký je už starý (a pritom ho ešte netrápia žiadne choroby a pod.), má starobu len v hlave... Môj dedko mal prednedávnom 70 a ešte jazdí na motorke, lyžuje, pracuje ako plynový inžinier a je mi takým malým vzorom ako vyzerať v jeho veku (v ženskej verzii :D). Milujem tú pesničku od Lany :) A pri rozhodovaní ti asi neporadím, všetko znie super :)
OdpovedaťOdstrániť