Trošku vianočnej inšpirácie

Neviem, či zvyknete písať vianočné pozdravy, ale ak nie, myslím, že je najvyšší čas začať. Je to dobrý spôsob ako spraviť nudný darček viac osobnejším a ja ich využívam ako malú drobnosť pre ľudí, ktorých síce mám rada, ale navzájom si darčeky nekupujeme. 
Ak ale nie ste umelecky zdatný alebo sa vám len nechce kresliť, kúpte si v papiernictve tieto „polohotové nalepovacie pohľadnice“. Ja som ich kúpila v Lidli a stáli okolo dvoch eur. Ľahko z nich vytvoríte niečo pekné a nezaberie vám to ani veľa času. 
Odfotila som vám, ako vyzerá balíček pohľadníc s nálepkami a pár mojich ešte nenalepených výtvorov. 

Im a very shy person

Niekedy si ani neuvedomím, ako veľmi to všetko ovplyvňuje. Síce mi nevadí rozprávať sa s cudzími ľuďmi, ale len ak je to na úrovni témy o počasí alebo škole. Alebo ak rozprávajú o sebe a ja môžem byť ticho a prikyvovať. Čo ma, ale naozaj hnevá je, že som hanblivá dokonca aj pred ľuďmi, ktorý ma poznajú a ktorých poznám ja. Nedokážem si pred nimi len tak spievať a ak už ma aj presvedčia a ja sa k ním pridám, cítim sa neskutočne trápne. Minulý rok alebo cez prázdniny mi to nevadilo. Ale so začiatkom školy sa cítim uzavreto. Neviem, prečo to prišlo a ani som to nechcela. Začínam mať problém s tým, keď sa ma niekto spýta, čo som robila aebo ako sa mám. Odpovedám otrepanými odpoveďami, ako nič a dobre. Chcem im povedať, čo úžasné sa mi stalo alebo ako presne sa cítim, no akoby som v sebe mala nejaký blok, našepkávajúci mi, aby som bola ticho a radšej sa len usmiala.

A ja ho poslúchnem.
Ako vtedy, keď sa ma spýtal, či nejdem tancovať. Pozrela som sa na ostatných a chcela som ísť. Tiež sa len tak hýbať do hudby s niekým. Ale radšej som povedala, že tancovať neviem. Klamala som a on povedal, že to nie je ťažké a zvládnem to. Povedal mi, kde si mám položiť ruky a aj keď som to vedela, nechala som ho rozprávať. Vysvetlil mi kroky a začali sme.
„A skús sa nedívať na nohy,“ zasmial sa.
„A kam sa mám dívať?“
„Na mňa,“ a tak som sa dívala na neho. Kým sa aj on nepozrel na mňa a ja si zvolila bezpečnejšiu cestu a hľadala niečo neviditeľné na jeho ramene.
Nechcem byť tichá, ani hanblivá. Ale som a nebudem sa tváriť, že byť free a wild je moja pravá tvár.

Adamove jablká.

Som sama doma, jem perníky, počúvam blink, farbím roh pre jednorožca a naozaj ale naozaj sa mi nechce robiť nič. Okrem písania vecí, ktoré nikdy nedokončím. 

Ale zas... nikdy neviem (nečakane, vynímajúc matiku) a som šťastný človek, lebo mám fest lásku k malý písmenám na začiatkoch viet a k bodkám... Teda, to povedala Vava. Ona je občas sprostá, lebo je to lepšie ako byť blbá. Súhlasím.

Pijem čaj a vonku sneží

 

Pod vodou sa zdá všetko iné. Okolitý svet sa zmení na málo rozoznateľné machule a hlasy nadobudnú iný, tmavší tón. Stanete sa niečím ľahkým a nepodstatným pre svet. Vaše vlasy si voľne plávajú povedľa vás a v tom momente sú krajšie, než hocikedy predtým. Čo je však najpodstatnejšie, keď ste pod vodou vašim jediným problémom je vzduch. Je to jediná spojitosť medzi vami a svetom. Všetko ostatné vylietava hore ako bublinky. Pekne jedna za druhou, až kým nepuknú niekde v neznáme, nad hladinou. Započúvala som sa do šumivého zvuku a otvorila oči. V tom momente ma netrápilo, že ma budú po vynorení páliť. Ľavú ruku vystrela dopredu a sledovala ako sa vlní v rytme vĺn. Pod vodou je všetko tak krásne. Iné. Niekto ma chytil za rameno a ja som sa ocitla znovu v realite. Prstami som si prešla po očiach....

Mala som dnes chuť napísať príspevok, ale moja hlava akoby sa zmenila na prázdnu dieru a neprichádzal žiaden nápad. A tak vám len poprajem pekné vianoce. Dúfam, že si ich nenecháte pokaziť nevkusnými ozdobami, stresmi z darčekov a nepríjemnými ľuďmi. Pite horúcu čokoládu, kávu, čaj alebo niečo, čo vám chutí, zabaľte sa do hrubej deky a pozerajte s priateľmi filmy. Noste čapice, šály, rukavice a odfukujte si z nosa snehové vločky.
(A nezabudnite, že je ten pravý čas vytiahnuť korčule!)    

A možno nebo neexistuje.

Tak desivo na mňa zíza

To prázdno

Beloba a priestor

Ktoré nie sú chybou.

Chybou som ja

A moja nerozhodnosť

Či ich chcem zaplniť

Alebo s nimi splynúť.

Možno by sa patrilo niečo k sviatkom. Možno by sa tiež patrilo pomáhať deťom v Afrike a, úprimne, kto to robí? Alebo možno proste len nemám náladu na santaklausa a sračky podobne červeného charakteru.

,,Si v poriadku?“

,,Nie, zažívam najhoršie obdobie môjho života. Počasie je na prd, spoločnosť ešte horšia.“

,,Amen.“

(Naomi, Emily, skins)